Školský vzdelávací program

- - Školský poriadok 2025/2026
  - Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program

Základná škola, Školská 604/17, 976 68 Heľpa

Školský vzdelávací program

pre 1.stupeň ZŠ - ISCED 1 a 2.stupeň ZŠ - ISCED 2

platný od 1. septembra 2025

HEĽPA 26. 8. 2025

Školský vzdelávací program Základnej školy Heľpa

vypracovaný na základe konsolidovaných znení Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň ZŠ a pre nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň ZŠ:

- - s účinnosťou od 1. 9. 2022, pod číslom 2022/18142:1-A2140
  - s účinnosťou od 18. 9. 2023, pod číslom 2023/10619:5-A2140
  - s účinnosťou od 1. 9. 2024, pod číslom 2024/13598:2-C2141
  - s účinnosťou od 1. 5. 2025, pod číslom 2025/7938:2-A3610

OBSAH:

I. Všeobecná charakteristika školy

1. Veľkosť školy

2. Charakteristika žiakov

3. Charakteristika pedagogického zboru

4. Organizácia prijímacieho konania

5. Spôsob a podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladov o získanom vzdelaní

6. Dlhodobé projekty

7. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

8. Materiálno–technické a priestorové podmienky školy

9. Personálne zabezpečenie

10. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

11. Škola ako životný priestor

12. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

1. Pedagogický princíp školy

2. Zameranie školy

3 Charakteristika školského vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy

3.1 Ciele výchovy a vzdelávania

3.2 Stupeň vzdelania

3.3 Profil absolventa

4. Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

4.1 Vzdelávacie oblasti

4.1.1 Jazyk a komunikácia

4.1.2 Matematika a práca s informáciami

4.1.3 Človeka príroda

4.1.4 Človek a spoločnosť

4.1.5 Človek a hodnoty

4.1.6 Človek a svet práce

4.1.7 Umenie a kultúra

4.1.8 Zdravie a pohyb

4.2 Prierezové témy

4.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj

4.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu

4.2.3 Environmentálna výchova

4.2.4 Mediálna výchova

4.2.5 Multikultúrna výchova

4.2.6 Regionálna výchova a ľudová kultúra

4.2.7 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

4.2.8 Ochrana života a zdravia

5. Charakteristika školského vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy

5.1 Ciele výchovy a vzdelávania

5.2. Stupeň vzdelania

5.3 Profil absolventa

6. Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

6.1 Vzdelávacie oblasti

6.1.1 Jazyk a komunikácia

6.1.2 Matematika a práca s informáciami

6.1.3 Človek a príroda

6.1.4 Človek a spoločnosť

6.1.5 Človek a hodnoty

6.1.6 Človek a svet práce

6.1.7 Umenie a kultúra

6.1.8 Zdravie a pohyb

6.2 Prierezové témy

6.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj

6.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu

6.2.3 Environmentálna výchova

6.2.4 Mediálna výchova

6.2.5 Multikultúrna výchova

6.2.6 Ochrana života a zdravia

7. Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka

8. Vzdelávacie štandardy pre 1. a 2. stupeň základnej školy

9. Rámcové učebné plány pre 1. a 2. stupeň základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským

10. Forma výchovy a vzdelávania

11. Vzdelávacie stratégie

12. Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.

12.1 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením

12.2 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním

12.3. Podmienky, ktoré škola vytvára pre žiakov so ŠVVP

13. Vyučovací jazyk

14. Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

15. Školský podporný tím

16. Organizácia vyučovania v Základnej škole Heľpa

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy- autoevalvácia

IV. Učebné plány

V. Učebné osnovy

„ Každé ráno sa prebudiť s úsmevom na tvári, pozdraviť deň a vážiť si možnosti, ktoré ponúka, pustiť sa do práce s jasnou mysľou, vždy, aj pri maličkostiach mať na pamäti hlavný cieľ, ktorý sa usilujem svojou prácou dosiahnuť, stretávať ľudí s úsmevom na perách a s láskou v srdci, neprestajne byť slušný, milý a láskavý, ukladať sa na spánok s radosťou z poctivo vykonanej práce – takto rozumne chcem prežívať svoj život ...“ (Thomas Dekker)

T: Školský vzdelávací program

Pre 1. stupeň ZŠ	Pre 2.stupeň ZŠ
Vzdelávací program	Vzdelávací program
Stupeň vzdelania ISCED 1	Stupeň vzdelania ISCED 2
Primárne vzdelanie	Nižšie stredné vzdelanie
Dĺžka štúdia : štyri roky	Dĺžka štúdia : päť rokov
Vyučovací jazyk: slovenský	Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma – denná	Študijná forma – denná
Druh školy: štátna	Druh školy: štátna

Predkladateľ:

Názov školy: Základná škola, Školská 604/17, Heľpa

Adresa : Školská 604/17, 976 68 Heľpa

IČO 37828355

Riaditeľ školy: Mgr. Alena Milanová

Zástupkyňa riaditeľky školy : Mgr. Daniela Čupková

Kontakty telefón/fax: 048/6186205, skola@zshelpa.sk

Zriaďovateľ:

Názov : Obec Heľpa

Adresa : Farská 588/2, Heľpa, 976 68

Kontakty telefón: 048/6186150 dňa: .....................

Školský vzdelávací program bol prerokovaný:

v Pedagogickej rade dňa: .................. v Rade školy dňa: .....................

Platnosť dokumentu od 01.09.2025

„Učiť sa s radosťou, radosť z učenia !!!“

Všeobecná charakteristika školy

1.Veľkosť školy

Základná škola Heľpa, Školská 604/17 v Heľpe je úplná a plnoorganizovaná základná

Škola. Kapacita školy je 250 žiakov.

Škola je umiestnená v tichom podhorskom prostredí ďaleko od frekventovanej časti obce, obklopená zeleňou a areálom, ktorý sa využíva na voľnočasové aktivity a športovú prípravu. Školu tvorí jedna budova, ktorú navštevujú žiaci 1.- 9. ročníka. Nachádza sa tu riaditeľňa, zborovňa, počítačová učebňa, multimediálna učebňa, fyzikálno-chemické laboratórium, dve oddychové zóny pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, fitnes centrum, školská kuchynka, dve oddelenia školského klubu, školská čitáreň a školská cvičná firma FIN-BANK-HELP.

V priestrannom areáli školy sa nachádza aj budova telocvične. V širšom areáli školy sa nachádza školská dielňa a ekotrieda, v ktorej sa nachádza prírodná telocvičňa.

2. Charakteristika žiakov

Školu navštevujú prevažne žiaci z obce Heľpa, ale aj žiaci z okolitých obcí: zo Závadky nad Hronom, z Telgártu, Šumiaca a Pohorelej.

Žiakov oslovuje predovšetkým ponuka rôznorodej záujmovej činnosti, moderné vybavenie školy, možnosť účinkovať v DFS Heľpančok, popredné umiestnenia žiakov na predmetových olympiádach a v neposlednom rade úspešnosť pri prijímaní žiakov na stredné školy. Časový rozvrh hodín je prispôsobený prímestskej autobusovej doprave, ktorú využívajú dochádzajúci žiaci. Dôraz školy na rozvoj multikultúrneho prostredia a preferované hodnoty školy sú zárukou príjemnej klímy a vysokej tolerancie.

Okrem povinných vzdelávacích predmetov a disponibilných hodín vyplývajúcich zo štátneho vzdelávacieho programu je dôležitou súčasťou výchovnovzdelávacieho procesu vytvorenie priestoru pre nadaných žiakov, ich zapájanie do súťaží, predmetových olympiád a iných aktivít, rešpektujúc nadanie žiakov. Škola kladie dôraz na rozvoj čitateľskej, finančnej, prírodovednej, mediálne gramotnosti a poznatkov z oblasti poskytovania prvej predlekárskej pomoci, ako aj na aplikovanie teoretických vedomostí v praxi aj priamo v školskej cvičnej firme FIN-BANK HELP. Základná Heľpa sa bude naďalej rozvíjať a prezentovať ako škola s regionálnou výchovou.

Škola je v rámci svojich možností otvorená aj pre žiakov so ŠVVP, pre ktorých bude naďalej vytvárať vhodné podmienky na inkluzívne vzdelávanie. Všetci žiaci so ŠVVP sa budú vzdelávať inkluzívne, spolu so spolužiakmi, pričom im bude venovaná maximálne možná pozornosť zo strany vyučujúcich, ktorí v zmysle výchovno-vzdelávacieho procesu, stanovených cieľov a IVP (pokiaľ bude potrebný) budú úzko spolupracovať predovšetkým triednymi učiteľmi, výchovnou poradkyňou, pedagogickými asistentmi, ako aj s ďalšími odborníkmi. Predovšetkým so školským špeciálnym pedagógom priamo v škole a v úzkej spolupráci s poradenskými zariadeniami.

3. Charakteristika pedagogického zboru

Počet pedagogických zamestnancov súvisí s počtom otvorených tried v jednotlivých ročníkoch a s platnou legislatívou. Školský klub detí realizuje svoju činnosť v príslušnom počte oddelení do 25 žiakov. Vychovávateľky si dopĺňajú úväzok vyučovaním výchovných predmetov na 1. stupni. Dôležitou súčasťou školy sú pedagogické asistentky. Základná škola Heľpa dbá na čo najvyššiu kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov. Vedenie školy bude vytvárať priaznivé podmienky na vzdelávanie pedagógov podľa Plánu profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.

4. Organizácia prijímacieho konania

Do prvého ročníka škola prijíma žiakov v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č.245/2008 Z. z. Zápis do prvého ročníka sa koná každoročne v období od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka. Miesto a čas zápisu je zverejnené na webovom sídle školy a na oznamoch v materskej škole, na obecnej tabuli, ako aj na verejnej nástenke školy.

Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa, ktoré dovŕši šiesty rok na plnenie povinnej školskej dochádzky. Základná škola pri zápise dieťaťa vyžaduje osobné údaje dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ MŠ rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia CPaP. Ak zákonný zástupca požiada o to, aby bolo na plnenie školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný predložiť súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného centra poradenstva a prevencie. Škola nemá špecifické požiadavky na prijatie žiaka do vyšších ročníkov pri prestupe z inej školy. Týchto žiakov prihlásia na základe žiadosti jeho zákonní zástupcovia osobne na riaditeľstve školy. Nemôže sa však narušiť povolený maximálny počet žiakov v triede príslušného ročníka. Žiadosti sú zverejnené na webovej stránke školy.

Škola vytvára a zdokonaľuje podmienky pre prijímanie žiakov so ŠVVP. O prijatí žiaka so ŠVVP, rozhoduje podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. riaditeľ školy. Žiaci so ŠVVP vzdelávajú s ostatnými žiakmi podľa vlastného individuálneho vzdelávacieho programu (ak je potrebný). Vedenie školy a vyučujúce z 1. stupňa úzko spolupracujú s miestnou materskou školou.

5. Spôsob a podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladov o získanom vzdelaní

Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení vo štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“ v zmysle § 18 ods.2 pís. b zákona 245/2008 (školský zákon).

Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“ v zmysle § 18 ods.2 pís. b., zákona 245/2008 (školský zákon).

Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

Inkluzívne vzdelávanému žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v doložke na vysvedčení uvedie: „Žiak sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu“.

Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.

Deťom občanom Slovenskej republiky môže povoliť riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: ,,Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku...školou...za...ročník".

Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: ,,Bol(a) vzdelávaný(a) podľa individuálneho vzdelávacieho programu". Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: ,, Bol(a) vzdelávaný(a) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch)... ". V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.

6. Dlhodobé projekty školy

Škola je zapojená do projektov :

Zdravá škola – so zameraním na pohybové aktivity, turistiku a organizovanie športových podujatí.
Multikultúrna a regionálna výchova – so zmeraním na ľudový tanec, spev, tkáčstvo, rezbárstvo, prípravu horehronských jedál, históriu obce Heľpa a celého regiónu Horehronie. V rámci tohto projektu, realizovaného ako voliteľný predmet, sa budú spájať žiaci rôznych ročníkov podľa záujmu o jednotlivé témy.
Tajomstvá podhorských nízkotatranských lúk – projekt zameraný na environmentálnu výchovu.
Dospievam, no a čo ? – projekt zameraný na sociálny a osobnostný rozvoj žiakov.
Biodiverzita okolo nás – spoznávanie okolitej fauny a flóry a starostlivosť o životné prostredie, rozvoj činnosti v EKO triede..
Osobnosti, ktorých siločiary života sa dotkli Horehronia – spoznávanie významných osobností nášho regiónu.
Dobrý deň, priatelia, o chvíľu vysielame – projekt so zameraním sa na elimináciu nepriaznivého vplyvu médií na žiakov.
Literárny chodníček do dávnej minulosti– vyhľadávanie informácií o významných osobnostiach kultúrneho života z regiónu.
Digiškola – prostredníctvom projektu škola získala interaktívnu tabuľu a 20 tabletov, žiaci využívajú mobilnú tabletovú učebňu na realizáciu projektov na rôznych vyučovacích hodinách v škole i mimo nej.
Uvarme si rozprávku o krásnom spolunažívaní – prekonávanie sociálnych rozdielov pri dobrom jedle, príjemnom stolovaní a družnom rozhovore.
Vtáčie mestečko v náručí hôr – projekt zameraný na environmentálnu výchovu.
Zelená škola – environmentálny projekt zameraný na trvalo udržateľné zdravé a čisté životné prostredie.
Ovocie pre školy – cieľom je skvalitniť stravovanie žiakov, vymeniť sladkosti za ovocie a zeleninu.

7. Spolupráca školy s rodičmi a s inými subjektmi

Spolupráca s rodičmi sa uskutočňuje v zmysle „Plánu spolupráce rodiny a školy“, dôležitá je spolupráca prostredníctvom triednych dôverníkov a Rady rodičov. Základná škola Heľpa má výbornú spoluprácu s Centrom poradenstva a prevencie v Brezne, predovšetkým pri včasnej diagnostike, riešení výchovno-vzdelávacích problémov, poradenstve a hľadaní východísk z náročných situácií v záujme detí, a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deťmi zo SZP. Naša škola bude pokračovať v spolupráci s Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Brezne a OO PZ v Pohorelej, OR Hasičského zboru v Brezne, Horskou záchrannou službou Nízke Tatry v Bystrej, Správou NAPANT-u, RÚVZ v Banskej Bystrici, Združením pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou a pod.

Rada školy má 11 členov. Je to samosprávny orgán ustanovený zákonom. Zastúpenie v nej majú 4 rodičia, 2 pedagogickí pracovníci, 1 nepedagogický zamestnanec, 4 členovia menovaní zriaďovateľom školy. Schádzajú sa najmenej 4-krát do roka. Riadi sa vlastným plánom práce. Práva a povinnosti Rady školy vyplývajú z ustanovenia zákona.

Rada rodičov – je konštituovaná ako výkonný orgán zo zástupcov rodičov. Na jej čele stojí predseda a výbor. Ten zasadá najmenej 4-krát v roku. Zasadá hlavne pred schôdzkami rodičov a učiteľov školy. Rodičia sa stali pevnou súčasťou mnohých aktivít školy. Škola organizuje pre rodičov Deň otvorených dverí, triednické schôdzky, kultúrne i športové akcie na prezentáciu výsledkov vzdelávania sa ich detí.

Zriaďovateľ – Obecný úrad Heľpa vykonáva prenesené kompetencie štátu v oblasti výchovy a vzdelávania a originálne kompetencie v oblasti školského stravovania a činnosti školského klubu detí. V úzkej spolupráci zabezpečuje chod celej školy po stránke odbornej, materiálnej, ale najmä z hľadiska údržby budov. Obecný úrad je nápomocný projektovej činnosti školy, podporuje jej aktivity.

Materská škola – Spolupracujeme na základe plánu MZ 1.stupňa a vypracovaného spoločného plánu. Zameriavame sa najmä na vzájomné návštevy so zámerom pripraviť deti na bezproblémový vstup do základnej školy.

Stredné školy – Spolupráca sa každoročne uskutočňuje oficiálnou formou prostredníctvom výchovných poradcov, návštevou škôl našich žiakov počas dní otvorených dverí, účasťou zástupcov škôl na triednickej rodičovskej schôdzke. Na zníženie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve slúži portál „Mapa regionálneho školstva“.

Základná škola Heľpa rozvíja spoluprácu so spoločenskými a športovými organizáciami pôsobiacimi v Heľpe. Škola je otvorená voči všetkým občanom a organizáciám, ktorým podľa dohodnutých podmienok umožňuje realizovať predovšetkým športové aktivity v priestoroch školy. Pedagógovia prizývajú miestnych odborníkov z rôznych oblastí života na jednotlivé vyučovacie predmety v rámci edukačného procesu i v rámci záujmových krúžkov s cieľom učiť žiakov kvalitne a zážitkovo.

8. Materiálno-technické a priestorové podmienky školy

Vzdelávacie prostredie pre vzdelávanie pre 21. storočie sa má vyznačovať otváraním príležitostí na:

poznávanie,
prijatím každého človeka (inkluzívna škola),
zodpovednosťou za udržateľnosť života na Zemi (zelená škola),
podporovaním efektívneho a bezpečného využívania digitálnych technológií vo výchove a vzdelá‐ vaní (digitálna škola).

Objekt školy sa skladá z jednej samostatnej budovy a telocvične. Škola využíva tieto odborné učebne : telocvičňu, fyzikálno-chemické laboratórium, ktoré slúži aj ako odborná učebňa biológie, učebňu výpočtovej techniky so 17 počítačmi, multimediálnu učebňu so 17 počítačmi, polyfunkčnú školskú kuchynku s podlahovou interaktívnou tabuľou a spotrebičmi (sporáky, umývačka...), oddychové, relaxačné a učiace zóny pre žiakov so ŠVVP, školské fitnes centrum, školskú čitáreň a multifunkčnú učebňu, ktorú sme nazvali „školská cvičná firma FIN –BANK - HEP“. Škola má ďalej mobilnú tabletovú učebňu s dvadsiatimi tabletmi v prepravnom kufri, ktorý slúži aj na spoločné nabíjanie tabletov. V každej triede sú biele keramické tabule, interaktívne tabule a v jednej učebni sa nachádza druhá interaktívna podlaha. V školskej cvičnej firme sa nachádza 3D tlačiareň a 17 notebookov.

Škola dôsledne rozvíja environmentálne ciele aj vďaka vybudovanej ekotriede, v ktorej sa nachádza altánok so stolmi a lavicami pre cca 25 žiakov, ktorí sa tu môžu vyučovať rôzne vyučovacie predmety v krásnej prírode. V ekotriede sa ďalej nachádza miniarborétum, bylinková špirála, pocitový chodník, záhony s kvetmi a rastlinami pre zdravie, čo vytvára výborné podmienky na vyučovanie prírodovedných predmetov, realizáciu výskumov, projektov, tvorenie herbárov a pod. V popoludňajších hodinách ekotriedu využívajú žiaci zo ŠKD, ktorí tu relaxujú a športujú. K dispozícii majú veľkú šplhaciu zostavu. V ekotriede bola vybudovaná tzv. prírodná telocvičňa s cvičebným náradím. Multifunkčný domček slúži žiakom na pozorovanie prírody v okolí školy, ako aj malá včelnica. Na „Múdrom lúčnom počítadle“, ktoré sa nachádza v ekotriede, sa učia žiaci o rozložiteľnosti rôznych odpadov, ale aj o biodiverzite v okolí školy. Žiaci spolu so všetkými zamestnancami školy sa starajú o “Vtáčie mestečko v náručí hôr“ vybudované v areáli školy aj tak, že udržujú 15 vtáčích búdok a kŕmidiel, prikrmujú v zime vtáctvo a na jar vytvárajú podmienky na hniezdenie. Žiaci sa vďaka ekotriede učia šetriť vodou, zaobchádzať s bioodpadom a predovšetkým žiť v symbióze so svojím prírodným prostredím.

Uvedené odborné učebne sú dôkazom, že Základná škola v Heľpe je školou modernou, flexibilne reagujúcou na požiadavky doby. Veríme, že všetky nové vymoženosti učební, medzi ktoré patria napríklad zdroje nízkeho napätia zabudované v trojmiestnych laviciach, laboratórne skrinky s drezmi i učebné pomôcky ako napr. Van de Graffov generátor, digitálne váhy, multimetre, priehľadný model ľudského srdca demonštrujúci jeho činnosť, resuscitačná figurína Adam na poskytovanie prvej pomoci, nové mikroskopy, fyzikálne a chemické stavebnice ... prinesú veľa nových vedomostí a zážitkov.

V škole sa nachádza veľmi dobre technicky vybavená multimediálna učebňa, ktorá poskytuje výborné prostredie nielen pre vyučovanie jazykov, ale aj na tvorbu projektov a nácvik prezentačných zručností, vyučovanie mediálnej výchovy, prezentácie stredných škôl, ktoré prichádzajú osloviť najstarších žiakov školy, školské prednášky, konferencie, workshopy a podobne.

Sme školou bez kriedy. V každej triede sa nachádzajú biele keramické magnetické tabule, na ktoré sa píše špeciálnymi popisovačmi. V bežných triedach i v špeciálnych učebniach sú umiestnené interaktívne tabule alebo žiaci a pedagógovia pracujú so systémom E-bain. V každej učebni sa nachádzajú na mieru vyrobené multifunkčné stoly na notebooky a príslušenstvo k tabuliam. Metodické združenie pre 1. stupeň a PK pre 2. stupeň majú k dispozícii vlastné tlačiarne a kancelársky papier a tonery podľa potreby. Každý jeden pedagóg má pridelený notebook, určený na každodennú prácu, prípravu na vyučovanie, tvorivú činnosť v prospech školy a na vlastný odborný rozvoj v rámci celoživotného vzdelávania. Škola disponuje funkčnou zborovňou, kde má každý vlastný pracovný box s osvetlením, vytvárajúci podmienky na dodržiavanie GDPR.

Vyučovanie sa uskutočňuje v hlavnej budove, kde sú triedy I. i II. stupňa a dve oddelenia ŠKD. V blízkosti školy stojí samostatná budova telocvične so šatňami a skladom náradia. Obe budovy prešli rekonštrukciou v roku 2011 a 2016 a následne v každom nasledujúcom školskom roku sa pokračuje v rôznych opravách.

Škola nemá klasickú školskú knižnicu, ale disponuje školskou čitárňou, ktorá má multifunkčné využitie. Knižničný fond predstavuje cca 600 kníh. Čitáreň je zariadená knižničnými vitrínami, interaktívnou tabuľou, učebnými pomôckami na rozvoj čitateľskej a mediálnej gramotnosti, sedacími vakmi, variabilnou sedacou súpravou a polohovacími pomôckami pre žiakov so ŠVVP. Uskutočňujú sa tu rôzne podujatia zamerané na rozvoj čitateľskej a mediálnej gramotnosti. Na prízemí školy sme zriadili voľne prístupnú malú knižnicu, ktorá slúži žiakom i učiteľom. Tu môžu čitatelia priniesť knihy, ktoré majú vo svojich knižniciach duplicitne alebo ich chcú dať do „čitateľského obehu“. Z knižnice si môžu knihy požičať a po prečítaní vrátiť. Buduje sa tak okrem záujmu o čítanie, aj zodpovednosť žiakov za spoločný majetok a spoluúčasť na realizácii školských aktivít.

Okrem čitárne bola v škole zriadená školská cvičná firma FIN-BANK-HELP. Realizujú sa tu vyučovacie hodiny, záujmová činnosť, súťaže zamerané predovšetkým na rozvoj matematickej a finančnej gramotnosti. Pôsobí tu aj žiacka školská rada, redakcia školského občasníka BODKA, stretávajú sa tu pedagógovia v rámci zasadnutí MZ a PK. Táto miestnosť je vybavená novým školským nábytkom, notebookmi (17 kusov), interaktívnou tabuľou a jednou 3D tlačiarňou.

Vybavenie kabinetov je na veľmi dobrej úrovni. Pomôcky postupne škola dopĺňa a vymieňa za modernejšie. Doplňovanie a modernizácia učebných pomôcok je realizovaná vďaka sponzorom – rodákom, občanom obce, projektovej činnosti školy a obce i cieľavedomou finančnou disciplínou školy v prospech svojich žiakov.

Priestorové podmienky Základnej školy Heľpa
Objekty/budovy			2/budova školy, budova telocvične, školská dielňa
Stav:		Vyhovujúci	Čiastočne vyhovujúci	Nevyhovujúci
Pre manažment školy	Kancelária RŠ a ZRŠ	X
Pre pedagogických zamestnancov školy	Zborovňa – 16 pracovných boxov, odkladacie priestory	X
Pre pedagogických zamestnancov školy	Pracovňa a kabinet pre školského špeciálneho pedagóga	X
Pre nepedagogických zamestnancov	Kancelária administratívnej pracovníčky	X
	Denná miestnosť pre školníka upratovačky	X
	Sklad náradia a čistiacich prostriedkov	X
Hygienické priestory	Šatňa	X
	WC zamestnanci	X
	WC žiaci	X
Informačno-komunikačné priestory	Školská čitáreň	X
	Školská cvičná firma FIN-BANK-HELP	X
	Multimediálna učebňa 1.	X
	Multimediálna učebňa 2.	X
	Školská počítačová učebňa	X
Odkladacie a úložné priestory	Kabinet chémie	X
	Kabinet fyziky a biológie	X
	Kabinet učebníc	X
	Šatnica DFS Heľpančok		X
Spoločné priestory	Školský dvor		X (otvorený)
	Školská dielňa		X
	Školská ekotrieda	X
Telocvičňa	Kabinet učiteľov	X
	Šatňa 1+ Šatňa 2	X Š1	X Š2
	Sklad náradia	X

9. Personálne zabezpečenie

Realizácia vzdelávacieho programu vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje zodpovedajúce personálne podmienky, ktoré zabezpečujú efektívnosť vzdelávania a vytváranie spolupracujúcich sociálnych vzťahov medzi účastníkmi procesu vzdelávania.

Štruktúra pedagogického personálneho zabezpečenia školy

Pedagogickí zamestnanci:

·Vedúci pedagogickí zamestnanci

- Riaditeľ školy

- Zástupkyňa riaditeľa pre ZŠ

·Ostatní pedagogickí zamestnanci

-Učitelia pre primárne vzdelávanie – učitelia pre I. stupeň ZŠ

-Učitelia pre nižšie stredné vzdelávanie – učitelia pre II. stupeň ZŠ

- Pedagogickí asistenti

-Vychovávateľky školského klubu detí

- Školský špeciálny pedagóg

Vedúci pedagogickí zamestnanci

spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené zákonom,
sú odborne pripravení na riadenie pracovnej skupiny a majú osvojené manažérske zručnosti, ktoré uplatňujú pri riadení pracovného kolektívu,
podporujú a vytvárajú podmienky pre odborný rast a ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov; zaujímajú sa o svoj odborný a osobnostný rast,
zabezpečujú podmienky pre dobrú klímu v oblasti personálnych vzťahov – vo vzťahu k žiakom, v rámci pedagogického zboru a vo vzťahu k rodičom a širšej komunite,
každoročne sú anonymne hodnotení pedagogickými zamestnancami školy.

Ostatní pedagogickí zamestnanci

spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a kvalifikačné požiadavky stanovené platnou legislatívou;
uplatňujú zásady tímovej práce, kooperatívneho a konštruktívneho riešenia problémov;
preukazujú odborné a pedagogicko-psychologické spôsobilosti, ktoré využívajú pri pedagogickej komunikácii, motivácii žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy a udržaní neformálnej disciplíny, pri práci so žiakmi a v spolupráci s rodičmi.

10. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

Škola v súlade s príslušnými legislatívnymi opatreniami bude nielen zapájať svojich pedagogických zamestnancov do ďalšieho vzdelávania, ale aj podporovať ich vzdelávanie. Za týmto účelom riaditeľ školy vypracováva „Plán profesijného rozvoja pedagógov“.

Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou celoživotného vzdelávania. Zabezpečuje u pedagogických a odborných zamestnancoch sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržiavať, obnovovať, zdokonaľovať a dopĺňať profesijné kompetencie potrebné na výkon pedagogickej praxe a na výkon odbornej činnosti so zreteľom na premenu tradičnej školy na modernú.

Zákon 138/2019 Z. z. v § 42 – 57 určuje tieto druhy kontinuálneho vzdelávania:

(1) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa organizuje ako:

a) kvalifikačné vzdelávanie,

b) funkčné vzdelávanie,

c) špecializačné vzdelávanie,

d) adaptačné vzdelávanie,

e) predatestačné vzdelávanie,

f) inovačné vzdelávanie,

g) aktualizačné vzdelávanie.

(2) Vzdelávanie podľa odseku 1 sa poskytuje ako

a) jednoduchý program vzdelávania, ktorý je uceleným programom určovania, dosahovania a overovania cieľov, obsahu, metód a foriem vzdelávania, jeho hodnotenia, organizácie a riadenia, alebo

b) program vzdelávania členený na moduly; modulom programu vzdelávania je samostatná, ucelená, záväzná, časová a obsahová jednotka.

(3) Program vzdelávania členený na moduly obsahuje základný modul a najmenej jeden rozširujúci modul. Absolvovanie základného modulu je podmienkou pre absolvovanie rozširujúceho modulu.

Kvalifikačné vzdelávanie

Cieľom kvalifikačného vzdelávania je získanie vzdelania, ktorým pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti :

a) v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca,

b) v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca,

c) vyučovaním ďalších aprobačných predmetov,

Funkčné vzdelávanie

Cieľom funkčného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií na výkon funkcie riaditeľa a na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

Špecializačné vzdelávanie

Cieľom špecializačného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon špecializovaných činností.

Adaptačné vzdelávanie

Cieľom adaptačného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti v kariérovom stupni samostatný pedagogický zamestnanec a samostatný odborný zamestnanec. Poskytovateľom adaptačného vzdelávania je škola, školské zariadenie, zariadenie sociálnej pomoci a organizácia zriadená ministerstvom školstva. Začínajúceho pedagogického zamestnanca zaradí riaditeľ do adaptačného vzdelávania najneskôr do piatich dní od vzniku pracovného pomeru.

Predatestačné vzdelávanie

Cieľom predatestačného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa. Inovačné vzdelávanie Cieľom inovačného vzdelávania je prehĺbenie, rozšírenie a inovácia profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca alebo uplatnenie najnovších poznatkov alebo skúseností z praxe vo výchove a vzdelávaní.

Aktualizačné vzdelávanie

Cieľom aktualizačného vzdelávania je podľa potrieb zriaďovateľa, školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci udržiavanie alebo obnovovanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti, získanie nových vedomostí a informácií o zmenách v právnych predpisoch, výchovno-vzdelávacích programoch, pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii alebo získanie nových vedomostí a zručností v konkrétnej oblasti pracovnej činnosti. Poskytovateľom aktualizačného vzdelávania je škola. Aktualizačné vzdelávanie sa organizuje ako schválený jednoduchý program aktualizačného vzdelávania. Program aktualizačného vzdelávania a rozsah aktualizačného vzdelávania schvaľuje riaditeľ.

11. Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci, pedagogickí a nepedagogickí pracovníci cítili čo najpríjemnejšie, veľký dôraz kladieme na estetické prostredie tried, chodieb, zborovne a učební. Na informačných tabuliach a vitrínach vo vstupnej hale majú možnosť žiaci, rodičia a široká verejnosť nájsť informácie o úspechoch a aktivitách školy. Žiaci majú možnosť vidieť svoje vlastné práce. Snažíme sa budovať priateľskú atmosféru medzi žiakmi navzájom, medzi žiakmi a pracovníkmi školy, medzi pedagógmi a rodičmi, ale aj širokou verejnosťou.

Žijeme v demokratickej spoločnosti, ktorá umožňuje prežiť plnohodnotný život. Každý z nás má svoje ľudské práva, ale i svoje povinnosti. Svoje práva môžeme využívať len vtedy, ak ich dokonale poznáme (nielen dospelí, ale aj deti). Žiaci našej školy majú možnosť oboznámiť sa s právami dieťaťa v každej triede, ale aj na hlavnej nástenke na dolnej chodbe.

V prípade akýchkoľvek nejasností a problémov sa môžu obrátiť na „Ucho, ktoré ťa počúva“, pri ktorom je schránka. Na našej škole pracuje aj žiacka školská rada, prostredníctvom ktorého žiaci môžu vstupovať do činnosti školy so svojimi návrhmi a nápadmi. Svoje stále miesto má aj školský časopis BODKA. Počas celého školského roka budú mať žiaci v každej triede k dispozícii „manuál“ s informáciami, na koho sa má žiak obrátiť v prípade ťažkostí.

12. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Bezpečnosť sa stala pevnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Poučenie o BOZP – pre žiakov sa uskutočňuje každoročne na začiatku školského roka na triednických hodinách, na úvodných hodinách predmetov vyučujúci venujú zvýšenú pozornosť bezpečnosti a zdraviu v škole a je prostredí. Žiaci získavajú poučenie v tejto oblasti vždy pred výletmi, exkurziami, prázdninami, plaveckými a lyžiarskymi kurzami a inými podujatiami organizovanými školou, čo zároveň pedagógovia zapisujú do príslušnej pedagogickej dokumentácie.

Pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov sa uskutočňuje v mesiaci august pravidelné preškoľovanie z oblasti BOZP, PO, s dvojročným cyklom preverenia vedomostí.
Pre začínajúcich zamestnancov sa uskutočňujú vstupné školenia.
Aktualizácia školského poriadku sa uskutočňuje na začiatku školského roka i priebežne po zistení jeho nedostatkov.
Akcie mimo školu sa uskutočňujú len po písomnom súhlase zákonného zástupcu žiaka - informovaný súhlas.

Podľa plánu revízií sa pravidelne uskutočňujú všetky revízie a revízne opravy.

Priestory školy sú bezpečné a zdraviu vyhovujúce. Na začiatku školského roka sú všetci pedagogickí pracovníci a žiaci poučení o bezpečnosti pri práci v triedach, laboratóriách,

odborných učebniach a telocvičniach. Odborné učebne majú vypracovaný osobitný pracovný poriadok v zmysle BOZP.

Všetci zamestnanci školy pravidelne každý rok absolvujú školenie o bezpečnosti pri práci, o požiarnej ochrane. Pravidelne sú prevádzané kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a revízie elektrického a plynového zariadenia, bleskozvodov a telocvičného náradia. V pravidelných intervaloch sú pedagogickí zamestnanci preškoľovaní v oblasti GDPR, každý zamestnanec má certifikát o absolvovaní kurzu prvej pomoci. Noví zamestnanci absolvujú postupne kurzy, školenia a vzdelávania, aby rovnako získali potrebné poznatky a zručnosti.

Charakteristika školského vzdelávacieho programu

1. Poslanie a pedagogický princíp školy:

Dnešní žiaci už nepotrebujú pamäťovú školu odtrhnutú od života za jej múrmi. Je nevyhnutné, aby vzdelávanie okrem nadobudnutia dôležitých vedomostí a zručností napĺňalo potreby žiakov a maximálne rozvíjalo ich potenciál.

Je veľmi dôležité odstraňovať nerovnosti a pripravovať žiakov bez rozdielu na budúce uplatnenie sa v osobnom, občianskom a v profesijnom živote. Ťažisko vzdelávania v 21. storočí budeme presúvať z memorovania poučiek a zapamätávania si izolovaných faktov na systematické a zámerné rozvíjanie všestrannej a funkčnej gramotnosti v súlade s požiadavkami spoločnosti, ktorú dokáže uplatniť v každodennom osobnom a spoločenskom živote a pri napĺňaní svojich osobných, vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb. Práve vďaka tomu sa ľudia 21. storočia budú vedieť zapájať do zložitých výziev, prispôsobiť sa novým situáciám, preberať a zodpovednosť a riešiť zložité problémy, kriticky pristupovať k informáciám, tvoriť a spolupracovať v rôznorodých tímoch.

Vízia školy = Vízia vzdelávania pre 21. storočie

„Naučiť (sa) samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe hodnôt, vedomostí a dát.

Poskytnúť žiakom primárne a sekundárne vzdelanie v priateľskom prostredí, umožniť získať kľúčové kompetencie pre úspešné zaradenie sa do spoločnosti.“

Hodnoty školy:

Sloboda a zodpovednosť – možnosť sa slobodne rozhodnúť a niesť zodpovednosť za svoje konanie.

Úcta – k sebe samému, k iným ľuďom ako predpoklad na vytvorenie priaznivých medziľudských vzťahov.

Spolupráca – v prospech všetkých a pre všetkých tvorivou spoluprácou.

Otvorenosť – asertívnou komunikáciou, získavaním spätnej väzby a reagovaním na vnútorné a vonkajšie podnety realizovať ciele školy.

Uznanie – pocit uznania – motivácia do ďalšej práce.

2. Zameranie školy

Rozvíjanie jazykových a komunikačných zručností
Rozvíjanie prírodovednej gramotnosti
Podpora pohybových aktivít a výchovy k zdravému životnému štýlu
Podpora umeleckých činností a kreatívnych aktivít
Zvyšovanie kvality matematickej, finančnej, čitateľskej a mediálnej gramotnosti
Podpora výchovy k hodnotám v živote človeka - ľudské práva, globalizácia, migračná kríza a iné fenomény 21. storočia.
Rozvíjanie zodpovednosti za ochranu životného prostredia

3. Charakteristika školského vzdelávacieho programu pre 1. stupeň

3.1 Ciele výchovy a vzdelávania

Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú vzdelávaním naplniť. Na 1. stupni sa vyvážene venuje pozornosť nielen kognitívnym a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov. Uvedené hľadisko sa premieta do všeobecných cieľov vzdelávania:

vytvárať u žiakov základy gramotnosti prostredníctvom rozvíjania kľúčových kompetencií;

poskytovať každému žiakovi mnohostranné možnosti na vlastné objavovanie a skúmanie najbližšieho sociálneho, prírodného a kultúrneho prostredia;
viesť žiakov k poznávaniu a postupnému využívaniu svojich individuálnych predpokladov a efektívnych spôsobov vlastného učenia sa;
rozvíjať kognitívne schopnosti žiakov aktívnym riešením problémov samostatne aj v skupinách a vytvoriť tak u nich základy pre tvorivé a kritické myslenie;
rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov;
viesť žiakov k zodpovednému aktívnemu prístupu k ochrane a upevňovaniu svojho zdravia;
viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.

3.2 Stupeň vzdelania

Primárne vzdelanie žiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy, žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

3.3 Profil absolventa

Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej a mediálnej gramotnosti, ktoré sa budú postupne rozvíjať v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania.

Na veku primeranej úrovni disponuje nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:

pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa;
vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v materinskom, štátnom jazyku;
rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať;
využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách;
vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií;
získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami;
dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej
činnosti, starostlivosti o seba a druhých;
rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách
vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností;
váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať;
správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa stretáva vo svojom živote;
dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície, spôsob života;
uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.

Poznámka: K rozvoju kompetencií prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, rôzne aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti.

Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

4.1 Vzdelávacie oblasti

Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov.

Tab.1 Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety pre ŠVP pre 1. stupeň základnej školy

VZDELÁVACIA OBLASŤ	VYUČOVACIE PREDMETY
JAZYK A KOMUNIKÁCIA	SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA
JAZYK A KOMUNIKÁCIA	CUDZÍ JAZYK – ANGLICKÝ JAZYK
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI	MATEMATIKA
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI	INFORMATIKA
ČLOVEK A PRÍRODA	PRVOUKA[1]
ČLOVEK A PRÍRODA	PRÍRODOVEDA
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ	PRVOUKA
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ	VLASTIVEDA
ČLOVEK A HODNOTY	ETICKÁ VÝCHOVA
ČLOVEK A HODNOTY	NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA
ČLOVEK A SVET PRÁCE	PRACOVNÉ VYUČOVANIE
UMENIE A KULTÚRA	HUDOBNÁ VÝCHOVA
UMENIE A KULTÚRA	VÝTVARNÁ VÝCHOVA
ZDRAVIE A POHYB	TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

4.1.1 Jazyk a komunikácia

Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie.

Špecifickou zložkou vyučovacích jazykov a druhého jazyka je literatúra, ktorej základom je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením.

Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť komunikačno-zážitkový model vyučovania a naopak oslabujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu vedných disciplín.

4.1.2 Matematika a práca s informáciami

Matematika na 1. stupni základnej školy rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách, pripravuje ich na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Na veku primeranej úrovni rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov umožní všetkým žiakom na 1. stupni získať základy digitálnej gramotnosti. Cieľom je zoznámiť sa s používaním počítača a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných veku žiaci získajú základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných predmetov sa zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií.

4.1.3 Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematiku vzdelávania spojenú so skúmaním prírody. V tejto oblasti žiaci dostávajú príležitosť poznávať prírodu ako systém, ktorého súčasťou sú vzájomné premeny. Na takomto poznaní je založené aj pochopenie dôležitosti prírodnej rovnováhy pre existenciu živých sústav, vrátane človeka. Prírodovedné predmety svojím činnostným a bádateľským charakterom výučby umožňujú žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, a tým si uvedomovať aj užitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom živote. Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu tejto oblasti je porozumieť prírodným aspektom vplývajúcim na život človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom okolí, zaujímať sa o prírodu a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale najmä prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom prírodovedy, ale aj prvouky⁵ prostredníctvom jej prírodovednej časti.

4.1.4 Človek a spoločnosť

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť obsahuje problematiku spojenú s postupným utváraním predstáv o priestore (bezprostredné miesto života) a čase (ročné obdobie, historické obdobie). Žiaci sa oboznamujú so spoločenským prostredím. Všímajú si svoje okolie, ľudí, kultúru, históriu, a to všetko vo vzájomných väzbách. Vytvára sa v nich záujem o krásy prírody, aj ľudské diela v blízkom či vzdialenejšom okolí. V tomto veku sú žiaci prirodzene zvedaví, hľadajú príčiny fungovania spoločnosti. Postupné oboznamovanie sa so spoločenskými javmi sa realizuje spôsobom, ktorý u žiakov rozvíja aj procesuálnu stránku objavovania a skúmania. Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny vo svojom okolí, pochopil ich a snažil sa ich vysvetliť.

Výučba je postavená na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie problémov na základe osobných skúseností žiakov a úrovne ich kognitívnych schopností. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie zvedavosti a skúmanie javov v bezprostrednom okolí žiaka. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom nielen vlastivedy, ale aj prvouky (spoločenskovedná časť)[2]. Vytvorenie spoločného predmetu, spájajúceho prírodovednú a spo-ločenskovednú zložku, však podporuje také tematické aktivity, v ktorých sa rozvíjajú vedomosti a spôsobilosti v oboch vzdelávacích oblastiach.

4.1.5 Človek a hodnoty

Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade.

Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa v primárnom vzdelávaní realizuje v povinne voliteľných vyučovacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova/náboženstvo. Predmet etická výchova sa zameriava na výchovu k prosociálnosti. Zvlášť dôležité na tomto stupni vzdelávania je venovať potrebný čas rozvíjaniu sebaúcty žiakov a úcty k iným, rozvoju sociálnych zručností orientovaných na interpersonálne vzťahy žiakov a na zvyšovanie ich odolnosti voči negatívnym sociálno-patologickým, či amorálnym vplyvom, ktoré stále viac zasahujú nižšie vekové kategórie žiakov.

Základným cieľom predmetu náboženská výchova/náboženstvo, je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti.

4.1.6 Človek a svet práce

V primárnom vzdelávaní vzdelávacia oblasť obsahuje návrhy pracovných činností a pracovných postupov, ktorými sú žiaci vedení k získaniu základných zručností z rôznych oblastí ľudskej práce.

Do vzdelávacej oblastí patrí vyučovací predmet pracovné vyučovanie, ktorý sa zameriava na vytváranie praktických pracovných návykov žiakov, čím sa dopĺňa ich základné vzdelanie. Žiaci sa tak stretávajú s dôležitou zložkou nevyhnutnou pre uplatnenie sa človeka v reálnom živote a na trhu práce. Spoznávajú a využívajú technické materiály, konštruujú, spoznávajú základy stravovania a prípravy jedál, ľudové tradície a remeslá, povolania a získavajú prvé skúsenosti zo sveta práce.

4.1.7 Umenie a kultúra

Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vizuálneho, dramatického, hudobného umenia, písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja ich kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa, krajiny, čím sa u neho rozvíja povedomie kultúrnej identity, ale súčasne aj interkultúne kompetencie.

V primárnom vzdelávaní je cieľom kontinuálne rozvíjať vrodené a prirodzené predpoklady žiakov a pozitívne stimulovať sklony k hravosti a spontánnosti. Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom vyučovacích predmetov výtvarná a hudobná výchova. Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s nástrojmi a materiálmi. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít žiak získava príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor pre vlastnú sebarealizáciu. Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.

4.1.8 Zdravie a pohyb

Vzdelávacia oblasť poskytuje v primárnom vzdelávaní žiakom priestor na pohybové vyjadrenie sa a osvojenie si základných pohybových zručností, využiteľných v pohybových aktivitách vo voľnom čase. Oblasť sa zameriava na základné informácie súvisiace so zdravým spôsobom života, starostlivosťou o svoje zdravie a pohybovou aktivitou. Realizuje sa vyučovacím predmetom telesná a športová výchova, ktorého najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako k nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu.

Telesná a športová výchova využíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.

Prostredníctvom pohybu – pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje motorický vývin žiakov. Dôraz sa kladie na individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní obsahu, ako i pri hodnotení žiakov. Dôležité je motivovať žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri rešpektovaní vlastných individuálnych predpokladov.

4.2 Prierezové témy

Rýchlo sa meniaca realita súčasnej globalizovanej spoločnosti, s novými technológiami a sociálnymi zmenami ovplyvňuje postoje, hodnotový systém žiakov a ich konanie. Táto skutočnosť sa musí odraziť aj vo vzdelávaní. Vhodným prostriedkom na to sú prierezové témy, ktoré sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy sa môžu realizovať ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov ⁶alebo prostredníctvom samostatných projektov,

Ak sú ciele prierezových tém napĺňané v rámci vyučovania predmetov, nie je potrebné ich duplicitne zaznamenávať v triednej knihe.

seminárov, vyučovacích blokov, kurzov a pod. Súčasne prierezové témy môžu tvoriť samostatný vyučovací predmet z rámca voliteľných (disponibilných) hodín. Obidve formy sa môžu aj ľubovoľne kombinovať. Účinnosť pôsobenia prierezových tém sa môže zvýšiť relevantnými mimoškolskými aktivitami.

V primárnom vzdelávaní majú prierezový charakter nasledujúce témy: Osobnostný a sociálny rozvoj, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Environmentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, Regionálna výchova a ľudová kultúra, Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke a Ochrana života a zdravia.

4.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj

Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a žiakmi.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

porozumel sebe a iným;
optimálne usmerňoval vlastné správanie a prejavovanie emócií;
uprednostňoval priateľské vzťahy v triede i mimo nej;
osvojil si, využíval a ďalej rozvíjal zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce;
nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce;
získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií;
rešpektoval rôzne typy ľudí, ich názory a prístupy k riešeniu problémov;
uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom živote.

4.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu

Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov na 1. stupni je príprava na zodpovedné medziľudské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii tém je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti medziľudských vzťahov;
uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote.

4.2.3 Environmentálna výchova

Environmentálna výchova sa ako prierezová téma prelína všetkými predmetmi, ale najmä prvoukou, prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie ich na veku primeranej úrovni ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými (primeranými a vhodnými) činnosťami – chrániť rastliny, mať kladný vzťah k domácim zvieratám a pod.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

osvojil základné pravidlá a zručnosti pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie;

rozpoznal hlavné zmeny vo svojom okolí na základe pozorovania prírody;
rozpoznal hlavné charakteristiky rôznych druhov životného prostredia;
poznal a vyberal konkrétne možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu svojho životného prostredia;
podieľal sa aktívne na zveľaďovaní životného prostredia školy a jej okolia;
správal sa šetrne k prírodným zdrojom, uskromnil sa v spotrebe, ktorá zaťažuje životné prostredie.

4.2.4 Mediálna výchova

Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí. Stali sa integrálnou súčasťou ich života, pričom si neuvedomujú dostatočne ich vplyv. Hlavným cieľom Mediálnej výchovy je položiť základy mediálnej gramotnosti žiakov a postupne zvyšovať úroveň schopností kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov. Mediálna výchova dáva žiakom príležitosť a priestor na základnú orientáciu v mediálnom svete, osvojenie si stratégií zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, ako aj osvojenie si kritického

a bezpečného prístupu pri ich využívaní na veku primeranej úrovni. Dôležitou úlohou mediálnej výchovy na 1. stupni je vychádzať z bezprostredných skúseností žiakov s médiami a vytvoriť pre žiakov príležitosti na ich spracovanie.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti;
pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;
osvojil zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov;
nadobudol základy zručností potrebných na využívanie médií.

4.2.5 Multikultúrna výchova

S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií sa naučia rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pri realizácii Multikultúrnej výchovy sa odporúča využívať také didaktické postupy a metódy, ktoré neučia stierať medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich a akceptovať, ako aj rešpektovať ľudské práva.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;

spoznával rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;

akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;

uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí.

4.2.6 Regionálna výchova a ľudová kultúra

Prierezová téma Regionálna výchova a ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Poznanie svojho regiónu, jeho kultúrneho a prírodného bohatstva prispieva k formovaniu kultúrnej identity a postupnému rozvíjaniu historického vedomia žiakov. Regionálna výchova a ľudová kultúra ⁷má potenciál byť súčasťou obsahu všetkých povinných predmetov, najmä prvouky, prírodovedy, vlastivedy, slovenského jazyka a literatúry, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy a etickej výchovy, alebo sa môže realizovať prostredníctvom voliteľného vyučovacieho predmetu⁸. Vhodnými formami sú tiež projekty, exkurzie, tematické vychádzky v regióne a pod. Vlastná realizácia prierezovej témy si vyžaduje zmeny aj v procesuálnej zložke výchovy a vzdelávania – vo vyučovacích metódach a organizačných formách.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

rozširoval a rozvíjal svoje znalosti o historických, kultúrnych a prírodných hodnotách svojho regiónu;
vytváral si pozitívny vzťah k svojmu bydlisku, obci, regiónu a krajine;
rozvíjal svoju národnú a kultúrnu identitu.

4.2.7 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

Zámerom Dopravnej výchovy – výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke je pripraviť žiakov na bezpečný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov. Výučba sa uskutočňuje najmä v rámci predmetov prvouka a vlastiveda, v objekte školy, na detskom dopravnom ihrisku alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

pochopil funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi na veku primeranej úrovni;
osvojil si zásady, nadobudol spôsobilosti a praktické zručnosti bezpečného pohybu v cestnej premávke (chôdza, jazda na bicykli...);
pochopil význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládol základné úlohy údržby bicykla;
uvedomil si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky

4.2.8 Ochrana života a zdravia

Zámerom prierezovej témy Ochrana života a zdravia je viesť žiakov k ochrane svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovania pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Na veku primeranej úrovni integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvídateľných situáciách. Na 1. stupni sa realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, výtvarná výchova, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. Didaktické hry, ktoré sa uskutočňujú v každom ročníku 1. stupňa raz ročne v trvaní 4 hodín, slúžia na praktické osvojenie si učiva.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;

osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;

pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;

vedel vhodne zareagovať v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci;

osvojil si základné činnosti súvisiace s pohybom a pobytom v prírode;

rozvíjal svoju telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť v prírodných podmienkach.

5. Charakteristika školského vzdelávacieho programu pre 2. stupeň Základnej školy Heľpa

5.1 Ciele výchovy a vzdelávania

Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú výchovou a vzdelávaním naplniť.

Vo vzdelávaní na druhom stupni základnej školy je potrebné najmä:

rozvíjať u žiakov funkčnú gramotnosť [3] a kritické myslenie;
umožňovať každému žiakovi v rámci výučby nadobúdanie kompetencií vlastnou činnosťou a aktivitami zameranými aj na objavovanie a vytváranie nových významov;
motivovať žiakov k zodpovednosti a záujmu o vlastné vzdelávacie výsledky prostredníctvom ich aktívneho zapojenia do procesu vzdelávania;
viesť žiakov k využívaniu efektívnych stratégií učenia sa (učiť sa učiť);
poskytovať každému žiakovi príležitosť objaviť a rozvinúť svoje schopnosti v súlade s reálnymi možnosťami, aby tak získal podklad pre optimálne rozhodnutie o svojom ďalšom vzdelávaní;
sprostredkovať dostatok príležitostí na osobnostný rozvoj každého žiaka;
rozvíjať u žiakov sociálne kompetencie s dôrazom na kultivovanú komunikáciu a spoluprácu;
viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.

5.2 Stupeň vzdelania

Nižšie stredné vzdelanie žiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, ktoré je podmienkou pre ďalšie vzdelávanie na vyššom stupni.

5.3 Profil absolventa

Profil absolventa sa odvíja od kompetencií, ktoré žiak získal v procese vzdelávania a sebavzdelávania v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania a iných rozvíjajúcich aktivít.

Absolvent nižšieho stredného vzdelávania disponuje nasledujúcimi základnými kompetenciami, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov vyučovacích predmetov a špecifických cieľov prierezových tém na tomto stupni vzdelávania:

pozná a uplatňuje efektívne techniky učenia sa a osvojovania si poznatkov;

vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou;

využíva cudzí jazyk na úrovni používateľa základov jazyka;

používa matematické postupy a vedomosti pri riešení praktických problémov, je schopný aplikovať osvojené matematické modely logického a priestorového myslenia;
používa informačné a komunikačné technológie pre potreby učenia sa a pre svoj život;
vyhľadá a využije viaceré informácie a možnosti pri plánovaní úloh a riešení problémov s uplatnením zásad kritického myslenia;
dokáže aplikovať osvojené poznatky a metódy prírodných vied vo svojom živote;
uplatňuje osvojené základy pre efektívnu spoluprácu a komunikáciu v skupine;
posúdi svoje silné a slabé stránky s ohľadom na svoje ďalšie vzdelávanie a budúce profesijné záujmy;
chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia a uprednostňuje základné princípy zdravého životného štýlu v každodennom živote;
uvedomuje si význam kultúrneho dedičstva a umenia vo svojom živote a živote celej spoločnosti;
prijíma rozmanitosť ako prirodzenú súčasť spoločnosti;
pozná a uplatňuje svoje práva a rešpektuje práva iných;
má predpoklady stať sa aktívnym občanom v národnom i globálnom kontexte.

Získané kompetencie žiaka menia svoju kvalitu (rozvíjajú sa) v priebehu jeho ďalšieho vzdelávania.

6 Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

6.1 Vzdelávacie oblasti

Tab. 1 Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety ŠVP pre nižšie stredné vzdelávanie

VZDELÁVACIA OBLASŤ

VYUČOVACIE PREDMETY

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

SLOVENSKÝ JAZYK A SLOVENSKÁ LITERATÚRA

SLOVENSKÝ JAZYK AKO DRUHÝ JAZYK

JAZYK NÁRODNOSTNEJ MENŠINY A LITERATÚRA

JAZYK A KOMUNIKÁCIA

(maďarský, nemecký, rusínsky, rómsky, ukrajinský, ruský)

CUDZÍ JAZYK

(úroveň A1: anglický, nemecký, ruský, francúzsky,

španielsky, taliansky; úroveň A2: anglický, nemecký, ruský,

francúzsky, španielsky, taliansky)

MATEMATIKA A PRÁCA

MATEMATIKA

S INFORMÁCIAMI

INFORMATIKA

FYZIKA

ČLOVEK A PRÍRODA

CHÉMIA

BIOLÓGIA

DEJEPIS pre ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským a doplnok pre

ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny; DEJEPIS pre

ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským

GEOGRAFIA

OBČIANSKA NÁUKA

ETICKÁ VÝCHOVA /

ČLOVEK A HODNOTY

NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA/NÁBOŽENSTVO:

Cirkev bratská, Evanjelická cirkev a. v., Katolícka cirkev,

Pravoslávna cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev

ČLOVEK A SVET PRÁCE

TECHNIKA

HUDOBNÁ VÝCHOVA pre ZŠ s vyučovacím jazykom

UMENIE A KULTÚRA

slovenským a doplnok pre školy s vyučovacím jazykom

národnostnej menšiny

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

ZDRAVIE A POHYB

TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

6.1.1 Jazyk a komunikácia

Vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia tvoria vyučovacie predmety zahrnuté do troch skupín, a to vyučovacie jazyky, druhý jazyk (slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, jazyk národnostnej menšiny a literatúra) a cudzie jazyky.

Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných kompetencií vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť na trhu práce a v súkromnom živote, podporuje otvorenejší prístup k ľuďom, umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytuje prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvára podmienky na spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch.

Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť komunikačno-zážitkový model vyučovania, a naopak oslabujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu vedných disciplín.

6.1.2 Matematika a práca s informáciami

Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami, ktorú tvoria vyučovacie predmety matematika a informatika, je v rámci nižšieho stredného vzdelávania založená predovšetkým na aktívnych činnostiach (práca s objektmi, aplikácia poznatkov v reálnych situáciách). Poskytuje vedomosti a zručnosti potrebné v praktickom živote a umožňuje tak získavať matematickú gramotnosť.

Rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Učí tvoriť hypotézy a tvrdenia podložiť argumentmi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Rozvíja schopnosť žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu, spracúvaniu a uloženiu informácií.

6.1.3 Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda sa prioritne zameriava na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti, ktorá je súčasťou základného vzdelania. Hlavným cieľom vzdelávania v oblasti prírodných vied je hlbšie pochopenie prírodných procesov, k čomu sa dospeje prostredníctvom cielených žiackych činností, v ktorých dominujú bádateľské aktivity. Pre všetky prírodovedné predmety je spoločným cieľom a úlohou budovanie spôsobilostí pre vedeckú prácu, a to najmä spôsobilosti pozorovania, vnímania časových a priestorových vzťahov medzi objektmi a javmi, klasifikácie, merania a predvídania. Dôležité je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a porozumenie ich podstate, čo si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu medzi predmetmi fyzika, chémia, biológia, geografia, ale aj matematika. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.

6.1.4 Človek a spoločnosť

Vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť tvoria učebné predmety dejepis, geografia s jej humánnou zložkou a občianska náuka spolu s príslušnými témami, ktoré sú prítomné aj v iných vzdelávacích oblastiach. Cieľom tejto vzdelávacej oblasti je zoznámiť žiakov s vývojom ľudskej spoločnosti, s najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa premietajú do každodenného života a vnímať svet integrujúco vo vzájomnom vzťahu medzi človekom a spoločnosťou v danom geografickom priestore. Poznanie minulosti svojho národa, ako aj národov Európy a sveta, oboznámenie sa so zemepisnými charakteristikami svojej vlasti a regiónov sveta a utváranie pozitívnych občianskych postojov je predpokladom získania občianskych kompetencií, ktoré patria ku kľúčovým vo vzdelávaní. Žiaci cez poznanie najbližšieho prostredia (rodina, škola), ktorého sú súčasťou, získavajú funkčné znalosti a spôsobilosti o svojom najbližšom spoločenskom prostredí, o miestnej obci, regióne i o ostatných regiónoch Slovenska. Žiaci sú vedení k pochopeniu vlastného miesta a úlohy v spoločnosti, ako aj k tomu, aby svojimi postojmi a konaním prejavovali občiansku aktivitu, zodpovednosť k sebe, svojim blízkym a krajine, v ktorej žijú. Vzdelávacia oblasť otvára priestor na kultivovanie individuálnych a spoločenských kompetencií. Učí vidieť veci a javy vo vzájomných súvislostiach, ponúka argumenty, inšpiruje k tvorivému riešeniu otázok a prispieva ku kritickému mysleniu žiakov. Súčasne rozvíja a upevňuje vedomie príslušnosti k európskemu civilizačnému a kultúrnemu prostrediu. Centrálnou kategóriou vzdelávacej oblasti je rozvíjanie, korigovanie a kultivovanie historického vedomia žiakov z potrieb prítomnosti, k čomu prispievajú všetky tri vyučovacie predmety, ktoré ju vytvárajú. Aj preto kľúčovú úlohu zohrávajú medzipredmetové vzťahy, ktoré treba kontinuálne metodicky aplikovať v podobe prierezových modelov vo výučbe jednotlivých predmetov.

6.1.5 Človek a hodnoty

Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zároveň podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa,

ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život, pre vytváranie harmonických a stabilných vzťahov v rôznych sociálnych skupinách – v rodine, na pracovisku, v spoločnosti. Obsah vzdelávacej oblasti sa realizuje v povinne voliteľných učebných predmetoch etická výchova a náboženská výchova/náboženstvo.

Predmet etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Zvlášť dôležité je rozvíjať sebaúctu a úctu k iným, interpersonálne sociálne zručnosti a zvyšovať odolnosť žiakov voči negatívnym sociálno-patologickým či amorálnym vplyvom.

Základným cieľom predmetu náboženská výchova/náboženstvo je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti.

6.1.6 Človek a svet práce

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahŕňa návrhy širokého spektra pracovných činností a technológií, ktorými sú žiaci vedení k získaniu psychomotorických zručností a poznatkov z rôznych oblastí reálneho života a sveta práce.

Predmet technika je zameraný na zložitejšie pracovné činnosti a technológie, na samostatnú a tímovú prácu žiakov. Žiaci sú vedení k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach. Spoznávajú trh práce aj z hľadiska ich budúcej profesijnej orientácie. Prichádzajú do priameho kontaktu s technikou v jej rozmanitých podobách a v širších súvislostiach. Predmet poskytuje žiakom priestor a príležitosť na primeraný rozvoj ich tvorivého technického myslenia. Obsah je zameraný na budovanie vzťahu žiakov k technike, k jej bezpečnému používaniu a k bezpečnej práci s technikou. Žiaci spoznávajú reálne podmienky trhu práce, moderné stroje a zariadenia, funkciu základných bytových inštalácií. Sú vedení ku konštruovaniu a zhotovovaniu primeraných výrobkov a k poznaniu základných technických materiálov a technológií. Podľa svojich podmienok (materiálno-technických a personálno-odborných) škola môže v predmete technika vyučovať tematický celok ekonomika domácnosti, ktorý obsahuje témy: plánovanie a vedenie domácnosti, svet práce, domáce práce a údržba domácnosti, ručné práce, rodinná príprava, pestovateľské práce a chovateľstvo. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce tak vhodne dopĺňa sústavu vzdelávacích oblastí o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v reálnom živote a v spoločnosti.

6.1.7 Umenie a kultúra

Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom predmetov výtvarná výchova a hudobná výchova. Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vybraných médií vizuálneho, dramatického, hudobného umenia a písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Obsah vzdelávacej oblasti tak prispieva k formovaniu vizuálnej, mediálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti a tvorivosti žiaka. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa a krajiny, čím sa rozvíja vedomie kultúrnej identity. Formujú sa multikulturálne a komunikačné kompetencie. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít sú pre žiakov vytvorené príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor na jeho sebarealizáciu. V tvorivých, umeleckých alebo hudobných činnostiach majú žiaci možnosť vyjadrovať svoje predstavy, a to vyjadrovacími formami (jazykom) jednotlivých umení.

Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s vyjadrovacími prostriedkami vizuálnych umení. V tvorivom procese dochádza ku kvalitatívnej zmene, detskú spontánnosť postupne nahrádza dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť spojená s pribúdaním vedomej operatívnosti a názorovej samostatnosti.

Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.

6.1.8 Zdravie a pohyb

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb. Oblasť sa zameriava na základné informácie, súvisiace so zdravým spôsobom života a pohybovou aktivitou. Realizuje sa učebným predmetom telesná a športová výchova, ktorej najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako nevyhnutného základu zdravého životného štýlu. Telesná a športová výchova spája vedomosti, návyky a zručnosti spojené so zdravím, zdravým životným štýlom, pohybovou a športovou aktivitou využiteľnými nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Žiaci si vytvoria predstavu o význame pohybovej a športovej aktivity pri upevňovaní aktívneho zdravia a spoznajú účinok vykonávaných cvičení na organizmus. Pri realizovaní obsahu telesnej a športovej výchovy je dôležité rešpektovať individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní cvičení, ako aj pri hodnotení žiakov. Významnou súčasťou je motivácia žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri akceptovaní ich vlastných predpokladov.

6.2 Prierezové témy

Rýchlo sa meniaca realita súčasnej globalizovanej spoločnosti s novými technológiami a sociálnymi zmenami ovplyvňuje postoje, hodnotový systém žiakov a ich konanie. Táto skutočnosť sa musí odraziť aj vo vzdelávaní. Vhodným prostriedkom na to sú prierezové témy, ktoré sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy sa môžu realizovať ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov alebo prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov, kurzov a pod. Súčasne prierezové témy môžu tvoriť samostatný vyučovací predmet z rámca voliteľných (disponibilných) hodín. Obidve formy sa môžu aj ľubovoľne kombinovať. Účinnosť pôsobenia prierezových tém sa môže zvýšiť relevantnými mimoškolskými aktivitami.

V rámci nižšieho stredného vzdelávania majú prierezový charakter tieto témy: Osobnostný a sociálny rozvoj, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Environmentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, Ochrana života a zdravia.

6.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj

Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj sa prelína celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy, dobrým vzťahom medzi žiakmi a medzi učiteľmi a žiakmi.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

porozumel sebe a iným;

optimálne usmerňoval vlastné správanie;

nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania

svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce;

získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií;

rešpektoval rôzne typy ľudí a ich názory a prístupy k riešeniu problémov.

6.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu

Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov je príprava na zodpovedné partnerské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii témy je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti partnerských vzťahov, manželstva a rodičovstva;
osvojil zásady bezpečného správania a porozumel rizikám v oblasti sexuality;
uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote.

6.2.3 Environmentálna výchova

Environmentálna výchova umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia dôležitého pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia, kde sú prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

rešpektoval základné pravidlá pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie;
rozpoznal a vyhodnotil zmeny v prírode a vo svojom okolí;
poznal možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu životného prostredia, podieľal sa na aktivitách (školy) smerujúcich k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia širšieho okolia (školy, obce...);
získal informácie o zásahoch človeka do životného prostredia a vyhodnotil ich dôsledky v lokálnych a globálnych súvislostiach;
rozlišoval technológie a výrobky šetrné k životnému prostrediu;
šetrne sa správal k prírodným zdrojom;
aktívne sa podieľal na eliminácii znečistenia životného prostredia.

6.2.4 Mediálna výchova

Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí a mladých ľudí. Médiá sú integrálnou súčasťou každodenného života žiakov, pričom výrazne ovplyvňujú ich správanie, utváranie hodnôt a životný štýl. Hlavným cieľom prierezovej témy Mediálna výchova je rozvoj (postupné zvyšovanie úrovne) mediálnej gramotnosti žiakov – schopnosti kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov a zmysluplne využívať médiá. Na 2. stupni základnej školy je dôležité, aby sa žiaci na veku primeranej úrovni postupne dokázali orientovať v mediálnom svete a osvojili si stratégie bezpečného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií. Dôraz sa kladie na rozvíjanie kritického myslenia; vhodnou metódou je spoločné skúmanie, analyzovanie a samostatné premýšľanie, pričom sa vychádza z konkrétnej reality žiakov v triede.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti;
nadobudol základné technické zručnosti potrebné pre používanie médií a médiá využíval zmysluplne;
pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;
získal kritický odstup od mediálnych produktov a ich obsahov a rozpoznal mediálne spracovanú realitu;
osvojil si zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov.

6.2.5 Multikultúrna výchova

a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií sa žiaci naučia rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a s ich príslušníkmi dokážu konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pri realizácii tejto témy sa odporúča využívať také didaktické postupy a metódy, ktoré neučia stierať medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich, akceptovať ich a tiež rešpektovať ľudské práva.

S prierezovou témou Multikultúrna výchova úzko súvisí regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra, ktorá sa vo svojom obsahu ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Poznanie tradícií je základom kultúrnej identity. Spoznávaním svojho regiónu, jeho kultúrneho a prírodného bohatstva sa prispieva u žiakov k formovaniu ich historického vedomia. Vhodnými formami na uplatnenie týchto tém sú projekty, exkurzie, tematické vychádzky v regióne a pod. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra sa môže realizovať ako súčasť učebných predmetov – výtvarná výchova, hudobná výchova a etická výchova, dejepis a geografia alebo prostredníctvom voliteľných predmetov, ako napr. regionálna výchova, regionálny dejepis a podobne.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;
spoznal rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;
akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;
uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí;
mal možnosť spoznať naše kultúrne dedičstvo a rozvíjal tak svoju kultúrnu identitu.

6.2.6 Ochrana života a zdravia

Prierezová téma Ochrana života a zdravia sa na druhom stupni realizuje v rámci vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, biológia, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Účelové cvičenia sa realizujú 2 razy do roka v trvaní 5 hodín, spravidla na jeseň a jar.

Zámerom tejto prierezovej témy je nasmerovať žiakov k ochrane svojho zdravia a života a tiež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Ochrana života a zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvídaných situáciách.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;
osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;
pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;
vedel poskytnúť predlekársku prvú pomoc;
mal možnosť cieľavedome rozvíjať svoju telesnú zdatnosť a odolnosť organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách;
orientoval sa pri pohybe a pobyte v prírode.

7. Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka

Nižšie stredné vzdelávanie zabezpečuje rozvoj osobného potenciálu každého žiaka, jeho spôsobilostí, zručností a vedomostí potrebných v osobnom i občianskom živote a pre ďalšie vzdelávanie. Formuje a rozvíja charakter žiakov v súlade s etickými hodnotami. Nižšie stredné vzdelávanie – druhý stupeň základnej školy tvorí 5. – 9. ročník. Dĺžka trvania nižšieho stredného vzdelávania podľa tohto vzdelávacieho programu je päť (5) rokov.

8. Vzdelávacie štandardy pre 1. a 2. stupeň základnej školy

Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania.

Základná škola Heľpa na ich základe vypracovala učebné osnovy, ktoré vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu školy.

Základná škola Heľpa pri tvorbe učebných osnov dodržiava zásadu veku primeranosti a zásadu logickej nadväznosti obsahu vzdelávania.

Vzdelávacie štandardy sú základným východiskom k mnohostranne chápanej výučbe, preto výučbu nemožno redukovať len na ich mechanické plnenie. Predstavujú dôležitý podklad na realizáciu osobného plánovania, tvorby špecifickej stratégie a taktiky na výučbu jednotlivých predmetov, pričom je nevyhnutná kognitívna pestrosť a vytváranie panorámy myšlienkových možností žiakov.

Z hľadiska vymedzeného učebného obsahu je kľúčovým prvkom uvedomovanie si pojmov, vzťahov medzi nimi. Stanovené štandardy si učitelia môžu viac špecifikovať s prihliadnutím na aktuálne kognitívne schopnosti svojich žiakov. Vzdelávací štandard treba chápať v tom zmysle, že žiak nemá byť pasívnym aktérom výučby a konzumentom hotových poznatkov, ktoré si má len zapamätať a následne zreprodukovať, ale aj vytvárať ich v aktívnej činnosti

9. Rámcové učebné plány pre 1. a 2. stupeň základnej školy

Rámcový učebný plán stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov podľa ročníkov. Vymedzuje počet voliteľných (disponibilných) hodín, ktoré škola konkretizuje vo svojom školskom vzdelávacom programe stanovenými spôsobmi.

T Rámcový učebný plán pre ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským

	Vzdelávacia		Vyučovací predmet		Primárne vzdelávanie							Nižšie stredné vzdelávanie

							ročník								ročník
	oblasť						ročník								ročník
	oblasť
				1.		2.		3.	4.	S	5.		6.		7.	8.	9.	S

*Jazyk*			slovenský jazyk	9		8		7	7	31	5		5	4		5	5	24
*Jazyk*			a literatúra
*a komunikácia*			a literatúra
			prvý cudzí jazyk					3	3	6	3		3	3		3	3	15
			prvý cudzí jazyk

*Matematika*			matematika	4		4		4	4	16	4		4	4		4	5	21
*a práca s*
*a práca s*			informatika					1	1	2	1		1	1		1		4
*informáciami*								1	1	2	1		1	1		1		4
*informáciami*

			prvouka	1		2				3
			prvouka

*Človek*			prírodoveda					1	2	3
			prírodoveda

*a príroda*			fyzika										2	1		2	1	6
			fyzika

			chémia											2		2	1	5
			chémia

			biológia								2		1	2		1	1	7
			biológia

			vlastiveda					1	2	3
			vlastiveda

*Človek*			dejepis								1		1	1		1	2	6
			dejepis

*a spoločnosť*			geografia								2		1	1		1	1	6
			geografia

			občianska náuka										1	1		1	1	4
			občianska náuka

			etická výchova/
*Človek*			náboženská	1		1		1	1	4	1		1	1		1	1	5
*a hodnoty*			výchova/
			náboženstvo
*Človek a svet*			pracovné					1	1	2
*Človek a svet*			vyučovanie
*práce*			technika								1		1	1		1	1	5
			technika

*Umenie*			hudobná výchova	1		1		1	1	4	1		1	1		1		4
*a kultúra*			hudobná výchova

			výtvarná výchova	2		2		1	1	6	1		1	1		1	1	5
				2		2		1	1	6	1		1	1		1	1	5


*Zdravie a*			telesná a športová	2		2		2	2	8	2		2	2		2	2	10
*pohyb*			výchova

	*Základ*			20		20		23	25	88	24		25	26		27	25	127


	Voliteľné (disponibilné) hodiny			2		3		2	1	8	3		4	4		3	5	19
	Voliteľné (disponibilné) hodiny

		*Spolu*		22		23		25	26	96	27		29	30		30	30	146
		*Spolu*

Poznámky

Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín sa uskutočňuje spravidla podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce (Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 223/2022 Z. z. o základnej škole (ďalej len „vyhláška o základnej škole“)

Vo vyučovacích predmetoch vzdelávacej oblasti Človek a príroda sa rozdelenie žiakov odporúča pri tých témach, kde sa vyžaduje nadobúdanie a overovanie praktických zručností žiakov.

2. Vo vyučovacom predmete technika riaditeľ školy zohľadní personálno-odborné a materiálno-technické podmienky školy tak, aby v každom ročníku boli zastúpené témy tematických celkov Technika a Ekonomika domácnosti.

Voliteľné (disponibilné) hodiny použije škola na:

a)Vyučovací predmet telesná a športová výchova v rozsahu jedna vyučovacia hodina týždenne v každom ročníku. Takto vyčlenenú vyučovaciu hodinu možno nahradiť niektorým z uvedených opatrení alebo ich kombináciou, a to:

b) športovým výcvikom v trvaní najmenej 30 hodín počas školského roka,

c) 45 minútami pravidelného aktívneho pohybu za týždeň počas školských prestávok,

d) jednou hodinou pravidelného aktívneho pohybu za týždeň v rámci školského klubu

detí.

Ak škola nahradí jednu hodinu telesnej a športovej výchovy jedným z opatrení podľa písm. a) – c), využije disponibilnú hodinu na vyučovanie iného predmetu.

Dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Voliteľné (disponibilné) hodiny je možné využiť na:

vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu;
vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane predmetov vytvárajúcich profiláciu školy a experimentálne overených inovačných programov zavedených do vyučovacej praxe;
vyučovacie predmety, ktorých obsah je doplnením vyučovacieho predmetu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemôžu napredovať v rámci bežných vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych vzdelávacích programov;
špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

V primárnom vzdelávaní sa podľa výberu žiaka a možností školy v predmete prvý cudzí jazyk vyučujú tieto cudzie jazyky: anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk, taliansky jazyk.

Škola je povinná z rámca voliteľných hodín ponúknuť žiakom 7. – 9. ročníka ako druhý cudzí jazyk jeden z jazykov: anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk, taliansky jazyk podľa možností školy a záujmu žiakov, najmenej 2 vyučovacie hodiny týždenne; a ak si žiak nevybral anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, musí si ho v 7. – 9. ročníku vybrať ako druhý cudzí jazyk, a to najmenej 2 vyučovacie hodiny týždenne, ktoré mu je škola povinná z rámca voliteľných hodín zabezpečiť. Takto zvolený druhý cudzí jazyk žiak navštevuje od 7. do 9. ročníka bez možnosti zmeny, ak riaditeľ školy z vážnych dôvodov nerozhodne inak.

Rozdelenie hodinových dotácií do ročníkov je v kompetencii školy. Rozdelenie uvedené v tabuľke rámcového učebného plánu je iba odporúčaním. Celkový počet vyučovacích hodín jednotlivých vyučovacích predmetov za stupeň vzdelávania musí zostať zachovaný. Rozdelenie vzdelávacích štandardov v učebných osnovách školského vzdelávacieho programu zodpovedá rozdeleniu hodín učebnom pláne školy. Škola pri tvorbe učebného plánu dodržiava zásadu veku primeranosti.

Pri prestupe žiaka prijímajúca škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.

Športové triedy majú navýšenú hodinovú dotáciu vo všetkých ročníkoch o 3 hodiny na predmet športová príprava.

Škola môže po prerokovaní v rade školy v školskom vzdelávacom programe stanoviť vyšší celkový počet hodín, najviac však na 108 hodín na 1. stupni a na 161 hodín na 2. stupni. Ak sa škola rozhodne zvýšiť počet hodín, tieto sú financované z vlastných zdrojov.

Podľa tohto rámcového učebného plánu sa vzdelávajú aj žiaci so zdravotným znevýhodnením a žiaci s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania, a to s uplatnením špecifík podľa

bodu 12.1 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a bodu 12.2 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním.

Rámcový učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina má podľa tohto plánu 45 minút. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania¹², pričom musí byť zachovaná minimálna celková časová dotácia, ktorá je pri časovej dotácii jedna hodina týždenne 33 hodín ročne.

Škola môže poskytovať vzdelávanie v úvodnom ročníku pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa a pre žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa¹³. Celkový týždenný počet vyučovacích hodín v úvodnom ročníku je 20 hodín.

Škola môže pre žiakov, ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk, alebo ktorým zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostiky odporučilo úpravu cieľov, metód, foriem alebo

prístupov vo vzdelávaní, poskytovať vzdelávanie v adaptačnej triede. Učebný plán adaptačnej triedy vychádza z učebného plánu školy pre daný ročník a môže byť upravený s využitím voliteľných (disponibilných) hodín v súlade s potrebou čo najskoršej adaptácie žiakov.

10. Forma výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie sa na prvom i druhom stupni základnej školy organizuje dennou formou.

Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

v celom rozsahu vzdelávania zabezpečovaného školou pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku individuálnym vzdelávaním, preto, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole alebo preto, že boli vzatí do väzby alebo sú vo výkone trestu odňatia slobody;
v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku podľa individuálneho učebného plánu;
v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo ktorí sú žiakmi so všeobecným intelektovým nadaním;
v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy, ministra školstva alebo inej oprávnenej osoby v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetkých žiakov;

v rozsahu nevyhnutne potrebnom, najviac však tri (3) mesiace, z dôvodu havárie v budove školy alebo rekonštrukcie budovy školy.

11. Vzdelávacie stratégie

Rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov, ich vedomostí a zručnosti potrebné pre život a vo vyučovaní používať efektívne metódy práce.
Viesť žiakov k tvorivosti, ku kritickému mysleniu, naučiť ich pracovať v tíme, komunikovať medzi sebou, rešpektovať sa a riešiť problémy.
Dosiahnuť zvýšenie čitateľskej, matematickej, počítačovej a finančnej gramotnosti. Vytvárať podmienky pre racionálne využitie voľného času v záujmových útvaroch, podporovať talenty, osobnosť a záujmy každého žiaka.
Podporovať prírodovedné a technické vzdelávanie a rozvíjať u žiakov ich technické zručnosti.
Dať šancu všetkým žiakom, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aby sa vzdelávali podľa svojich schopností a bolo im umožnené zažiť úspech.

Strategické úlohy školy sú vytýčené v súlade s koncepčnými zámermi. V pláne práce školy sú rozpracované konkrétne, s určením zodpovednosti za ich plnenie. Strategické aktivity obsahujú aj plány metodických orgánov školy, koordinátora pre výchovu a vzdelávanie a ostatných koordinátorov. V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu a sebahodnotenie.

Stratégia vyučovania určuje metódy a formy práce, ktorých premyslený výber, logické usporiadanie a kombinovanie je prostriedkom motivácie a usmernenia žiakov na vyučovaní a učení. Ide o výber vyučovacích metód, rôznych ciest a spôsobov, ako dosiahnuť cieľ vyučovacieho predmetu, vyučovacích zásad, foriem práce učiteľa a žiaka. Využívame rôzne formy vyučovania - skupinové, individuálne, frontálne.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na usporiadanie obsahu vyučovania a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálno – technického vybavenia školy.

Na vyučovacích hodinách využívame tieto formy výučby:

Metodické formy výučby - sú priamym prejavom danej metódy pri osvojovaní obsahu výučby. Ide tu o metodické usporiadanie obsahu výučby do účelnej formy.

vysvetľovanie
opis
rozprávanie
rozhovor
beseda
dramatizácia
hra
ukážky predmetov, javov, zobrazení
formy samostatnej práce
písomné a grafické práce
ústne skúšky, praktické skúšky, riešenie testu

Sociálne formy výučby - pri týchto formách výučby ide o usporiadanie výučby vzhľadom k jej subjektom (učiteľovi a žiakom):

frontálna práca
individuálna práca
skupinová práca

Organizačné formy výučby:

vyučovacia hodina
samostatná práca,
domáca práca,
exkurzia,
tvorivá dielňa,
praktiká.

Na vzbudenie záujmu žiakov využívame:

1. motivačné metódy
motivačné rozprávanie
motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
motivačná demonštrácia (vzbudenie záujmu pomocou ukážky)
informačné technológie (e-learnig)

1. expozičné metódy – využívame pri vytváraní nových poznatkov a zručností
rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva)
rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie)
beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom)
demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín)
pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov)
manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra)
inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovného a písomného návodu)

1. problémové metódy
heuristická metóda(učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výbere možných riešení a vlastnom riešení projektová metóda, riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu)
projektová metóda

Pri realizácii cieľov budú dôležité aj praktické aktivity (samostatná činnosť na základe inštruktáže) – pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomných vzťahov a ich významu.

Zvýšený dôraz kladieme na prácu s knihou a textom (čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií), samostatné učenie prostredníctvom IKT a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

1. aktivizujúce metódy
diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodnení za účelom riešenia daného problému)
situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov)
inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej prevádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie)
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti)
kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

5. fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy).

Z organizačných foriem sa najčastejšie v škole uplatňuje vyučovacia hodina v trvaní 45 minút (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Terénne pozorovania, praktické aktivity a exkurziu volí učiteľ podľa aktuálnej potreby, podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

12. Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

Zohľadňovanie individuálnych potrieb žiaka sa realizuje s cieľom zabezpečiť rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj jeho schopností a osobnosti a s cieľom dosiahnuť primeraný stupeň vzdelania a jeho primerané začlenenie do spoločnosti.

Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním škola zabezpečí poskytnutie podporných opatrení podľa vyjadrenia pedagogického zamestnanca školy, odborného zamestnanca školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie.

Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť v súlade s písomným vyjadrením riaditeľa školy, okrem prípadov, ak to vzhľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky v navrhovanom rozsahu preukázateľne nie je možné.

12.1 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením

Základná škola, ktorá vzdeláva žiakov so zdravotným znevýhodnením spolu s ostatnými žiakmi školy, vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a v spolupráci so školským podporným tímom. Škola zabezpečí najmä:

odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so zariadením poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;
v prípade potreby vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje podporné opatrenia a upravuje jednotlivé časti školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, najmä obsah, metódy, formy alebo spôsoby hodnotenia a spoluprácu so zákonným zástupcom a pedagogickými a/alebo odbornými zamestnancami;
využívanie rôznych odporúčaných foriem špecifickej pedagogickej a odbornej podpory a intervencie, ktoré podľa individuálnych potrieb žiaka môžu (ale nemusia) zahŕňať aj využívanie disponibilných hodín na výučbu špecifických vyučovacích predmetov a/alebo na individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu;
podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Žiak so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú žiakovi so zdravotným znevýhodnením, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa a žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania, a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, možno zriadiť úvodný ročník. V prípade, ak škola zriadi úvodný ročník, zaradí jeho vzdelávací program do školského vzdelávacieho programu.

Individuálny vzdelávací program žiaka so zdravotným znevýhodnením vypracováva na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie a po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka, a ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy aj po konzultácii s týmto žiakom, pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu je možné vychádzať zo vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka.

V špeciálnych triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa žiaci vzdelávajú podľa vzdelávacích programov pre žiakov podľa druhu zdravotného znevýhodnenia. Ak zdravotné znevýhodnenie žiakovi špeciálnej triedy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa druhu zdravotného znevýhodnenia, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

Pre žiakov v adaptačných triedach obsah vzdelávania vychádza z učebných osnov školy pre ročník, do ktorého boli zaradení, pričom sú im poskytované podporné opatrenia odporúčané zariadením poradenstva a prevencie.

12.2 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je umožniť im vzdelávať sa a rozvíjať v súlade s ich vývinovými charakteristikami (napr. akcelerovaný kognitívny vývin) a s prihliadnutím na možné vývinové špecifiká, súvisiace s ich nadaním (napr. asynchrónny vývin).

Nadaný žiak sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy, ktorý vychádza zo vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú nadanému žiakovi, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje podporné opatrenia na základe vyjadrenia pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie. Individuálny vzdelávací program nadaného žiaka vypracováva po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka, a ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy aj po konzultácii s týmto žiakom, pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu je možné vychád zať zo

vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka, vrátane potrieb vyplývajúcich zo zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia.

Triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov alebo športové triedy možno zriaďovať aj pre tých žiakov, ktorí neboli diagnostikovaní ako nadaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale vybraní na základe kritérií určených riaditeľom školy. Za triedy pre žiakov s nadaním sú pokladané iba tie triedy, ktorých žiaci boli ako nadaní diagnostikovaní zariadením poradenstva a prevencie.

Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je úlohou školy zabezpečiť žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä:

špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania, na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov a na prípadné špecifické vývinové charakteristiky, súvisiace s nadaním (napr. asynchrónia, dysfunkčný perfekcionizmus, senzitivita);
zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;

v prípade potreby spolupracovať so psychológom, prípadne s iným odborným zamestnancom;
v prípade umelecky nadaných žiakov spolupracovať s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny a športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;
akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobnosti a správania;
dbať na komplexný rozvoj osobnosti nadaných žiakov;
zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a uplatňovať diferencovaný prístup vo vyučovaní, vrátane postupov zameraných na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov, napr. projektové vyučovanie;
umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením tútora alebo vzdelávanie v konkrétnom predmete pod vedením učiteľa školy vyššieho stupňa;
viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce, sebareflexii a sebaprijatiu;
viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.

12.3. Podmienky, ktoré škola vytvára pre žiakov so ŠVVP:

Personálne podmienky výchovy a vzdelávania

Pri personálnom zabezpečovaní edukácie žiakov so ŠVVP škola prihliada na druh a stupeň postihnutia, znevýhodnenia inkluzívne vzdelávaných žiakov. Učiteľom, prípadne iným pedagogickým zamestnancom pri výchovno-vzdelávacom procese pomáhajú:

- pedagogickí asistenti sa podľa požiadaviek učiteľa (vyučujúceho daný predmet) alebo vychovávateľa podieľajú na uskutočňovaní vzdelávacieho programu, na prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér,

- školský špeciálny pedagóg Základná škola Heľpa bude zamestnávať jedného školského špeciálneho pedagóga (so vzdelaním liečebný a špeciálny pedagóg) a úzko spolupracovať s odbornými zamestnancami z poradenských zariadení.

Školský špeciálny pedagóg sa bude okrem iného podieľať na tvorbe individuálnych vzdelávacích programov pre žiakov so ŠVVP, zakladať portfóliá zobrazujúce vývoj žiakov, spolupracovať s učiteľmi, vychovávateľmi, pedagogickými asistentmi a rodičmi, radiť im pri výchove a vzdelávaní ich detí. Zároveň v rámci svojho úväzku bude realizovať hodiny rozvoja špecifických funkcií so žiakmi podľa odporúčania Centra poradenstva a prevencie v Brezne. Taktiež bude vykonávať funkciu školského administrátora v skupine žiakov so ŠVVP pri testovaniach T9.

Materiálno-technické podmienky

Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v škole uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, učebníc a špeciálne upravených učebných textov, ktoré odporúča školský špeciálny pedagóg a psychológ poradenského zariadenia po diagnostike žiaka. Uvádzame tie, ktoré škola momentálne má alebo používala:

špeciálne upravené učebné texty
špeciálne učebnice podľa variantu
logopedické hry
dotykové tablety
manipulačné pomôcky
pri testovaniach T9 žiak používa povolené pomôcky, ktoré používal v škole pri vyučovaní
podľa odporúčaní žiakom pripravujú poznámky z vyučovania učitelia v tlačenej podobe.

Zosumarizovanie a odporúčanie špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré je možné využívať pri vzdelávaní žiakov so ZZ je spracované v internom dokumente ŠŠI (2012).

Priestorové podmienky

Okrem priestorových podmienok, ktoré sú určené pre intaktnú populáciu, riaditeľ školy v spolupráci so zriaďovateľom zabezpečuje debarierizáciu budovy školy pre žiakov s obmedzenou schopnosťou pohybu (telesné, zmyslové postihnutia). Aké sú podmienky odstraňovania architektonických bariér uvádza vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

13. Vyučovací jazyk

Výchova a vzdelávanie podľa tohto predmetu sa uskutočňuje v slovenskom jazyku

14. Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa berie ohľad na individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa cudzinca (ďalej len „žiak – cudzinec“) a uplatňujú sa podporné opatrenia v rozsahu a intenzite, ktorá zodpovedá jeho potrebám. Podporné opatrenia môžu byť zamerané na:

uplatňovanie personalizovaného a diferencovaného prístupu úpravou cieľov a obsahu výchovy a vzdelávania, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní, vrátane metód a foriem skúšania a hodnotenia dosiahnutých výsledkov vo výchove a vzdelávaní,

podporu na osvojovanie si vyučovacieho jazyka školy a zároveň podporu na osvojovanie si vyučovacieho jazyka školy, pokiaľ ním je iný ako slovenský jazyk,
poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok,
identifikáciu potrieb, prekážok a bariér vo výchove a vzdelávaní formou pedagogickej a orientačnej diagnostiky, monitoringu a hodnotenia rizík.

Úprava cieľov a obsahu výchovy a vzdelávania sa môže realizovať formou rozloženia v rámci vzdelávacieho cyklu či stupňa vzdelania, tzn. že pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa berie ohľad na úroveň doterajšieho vzdelania, ovládanie vyučovacieho jazyka a na ďalšie individuálne osobitosti žiakov – detí cudzincov.

Hodnotenie žiaka – cudzinca je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, tak ako aj u ostatných žiakov školy. Vo všeobecnosti u všetkých žiakov – cudzincov zaradených na základné vzdelávanie v adaptačnom období platí, že je potrebné zohľadňovať pri ich hodnotení nedostatočnú znalosť štátneho jazyka, resp. vyučovacieho jazyka, nakoľko sa jedná o závažnú súvislosť, ktorá ovplyvňuje ich výkon. Zároveň platí, že základná škola môže zohľadniť úroveň ovládania štátneho jazyka žiaka – cudzinca aj v ďalších rokoch jeho vzdelávania. Žiaka – cudzinca je žiadúce hodnotiť individuálne, prispôsobiť hodnotenie špecifickým potrebám a rozvojovým možnostiam tohto žiaka.

Podporný systém hodnotenia žiaka – cudzinca nastavia pedagogickí zamestnanci v spolupráci s odbornými zamestnancami alebo so školským podporným tímom, respektíve s odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie.

Počas adaptačného obdobia žiaka – cudzinca, v čase osvojovania si vyučovacieho jazyka školy, sa odporúča pri priebežnom aj súhrnnom hodnotení využívať prevažne slovné hodnotenie, a to najmä u žiakov 1. stupňa základnej školy. U žiakov 2. stupňa základnej školy sa odporúča hodnotiť slovne, prípadne doplniť klasifikáciu slovným hodnotením (tzv. kombinované hodnotenie). Pokiaľ je to možné, pri hodnotení žiaka – cudzinca sa zohľadnia aj výsledky predchádzajúceho vzdelávania na škole v cudzine (dostupné v listinnej alebo digitálnej podobe).

Ak sa trieda, v ktorej je zaradený žiak – cudzinec, hodnotí klasifikačnými stupňami, odporúča sa žiakovi minimálne počas adaptačného obdobia upraviť formu hodnotenia. Iná forma hodnotenia pre tohto žiaka – cudzinca, sa uvedie do zápisnice z pedagogickej rady aj s predpokladanou dĺžkou obdobia, počas ktorého bude tento žiak hodnotený inak ako ostatní žiaci príslušnej triedy v príslušnom vyučovacom predmete.

Ostatným žiakom triedy je vhodné vysvetliť, prečo je žiak – cudzinec hodnotený inak.

Základné princípy hodnotenia:

prihliadať na úroveň ovládania vyučovacieho jazyka žiakom,

hodnotiť pokrok a osvojenie si vzdelávacieho obsahu,

zohľadňovať pri hodnotení individuálnu situáciu.

Pre žiakov – cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce kurzy štátneho jazyka a podpora pri osvojení si štátneho (slovenského) jazyka vyučovacieho jazyka, ktorá sa poskytuje aj žiakom, ktorí majú občianstvo Slovenskej republiky, odlišný materinský jazyk a potrebujú podporu pri osvojení si vyučovacieho jazyka sa na odstránenie jazykových bariér poskytuje(ďalej „jazyková podpora“). Jazykovú podporu zabezpečuje škola v rozsahu podľa výsledkov jazykovej diagnostiky, aktuálne platných podmienok vzdelávania žiakov – cudzincov v súlade s Katalógom podporných opatrení a podmienok školy. Jazykovú podporu môže poskytovať podľa rozhodnutia vedenia školy pedagogický zamestnanec školy, alebo škola sprostredkuje jazykový kurz zabezpečovaný externým poskytovateľom, ktorý je realizovaný priamo v škole, mimo školy alebo dištančnou formou prostredníctvom prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí. V prípade dištančnej formy sa odporúča žiakovi zabezpečiť materiálno-technickú asistenciu zo strany školy. Škola vytvára skupiny od 1 do 10 žiakov. Skupina môže byť z hľadiska prvého (materinského) jazyka žiakov a veku zmiešaná.

Na základe výsledkov jazykovej diagnostiky je žiak zaradený do jedného z troch variantov jazykovej podpory.

Žiak – cudzinec bez znalosti slovenského jazykaje vzdelávaný v rámci intenzívnej jazykovej podpory podľa vzdelávacieho štandardu pre slovenský jazyk ako druhý jazyk – úroveň 1 s minimálnou časovou dotáciou 48 hodín a s odporúčanou časovou dotáciou 200 vyučovacích hodín a v prípade žiaka občana Slovenskej republiky s časovou dotáciou 66 hodín na jeden kurz.

Žiakovi so základnou úrovňou ovládania slovenského jazyka (približne na úrovni A1 – A2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky) sa poskytuje jazyková podpora podľa vzdelávacieho štandardu pre slovenský jazyk ako druhý jazyk – úroveň 2 s minimálnou časovou dotáciou 64 hodín a s odporúčanou časovou dotáciou 150 vyučovacích hodín a v prípade žiaka občana Slovenskej republiky, s časovou dotáciou 33 hodín na jeden kurz.

Žiakovi s dostatočnou znalosťou slovenského jazyka (prahová úroveň, t. j. približne na úrovni B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky) je poskytovaná individuálna jazyková podpora podľa jeho potrieb a nárokov vzdelávania. V prípade nedostatočnej znalosti odborného (akademického) jazyka je odporúčaná jazyková podpora s časovou dotáciou 100 vyučovacích hodín prispôsobená individuálnym jazykovým potrebám žiaka. Podpora je poskytovaná súbežne aj v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu.

Žiakovi – cudzincovi a žiakom, ktorí majú občianstvo Slovenskej republiky, odlišný materinský jazyk s potrebou podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, vrátane národnostných škôl alebo národnostných tried, môže škola poskytnúť podporu aj formou vzdelávania v adaptačnej triede v rámci povinných vyučovacích predmetov, voliteľného vyučovacieho predmetu, kurzu či doučovania so zameraním na osvojovanie si vyučovacieho jazyka školy. V prípade jazykového kurzu ho môže škola sprostredkovať aj cez externého poskytovateľa, ktorý je realizovaný priamo v škole, mimo školy alebo dištančnou formou prostredníctvom prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí. V prípade dištančnej formy sa odporúča žiakovi zabezpečiť materiálno-technickú asistenciu zo strany školy. Žiaci – cudzinci v národnostných školách a národnostných triedach, ktorí neovládajú vyučovací jazyk školy, ani slovenský jazyk, postupujú pri osvojovaní si slovenského jazyka spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby, napríklad keď nastúpia do školy v inom ako 1. ročníku, môžu školy využiť i vyššie zmienené podporné opatrenia na osvojenie si slovenského jazyka.

Jazyková podpora môže byť žiakovi poskytnutá na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu ich zaradením do adaptačnej triedy na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok, alebo formou individuálneho vzdelávacieho programu³⁴38. V rámci individuálneho vzdelávacieho programu na základe jazykovej diagnostiky škola upraví žiakovi vzdelávací program nahradením časti programu vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský jazyk a slovenská literatúra, ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva v škole s vyučovacím jazykom maďarským (okrem žiaka prvého ročníka), vzdelávacím programom jazykového kurzu podľa vzdelávacieho štandardu pre slovenský jazyk ako druhý jazyk.

15. Školský podporný tím

Škola disponuje v súlade s § 84a zákona č. 138/2019 Z. z. školským podporným tímom zloženým zo školského špeciálneho pedagóga, ktorý je aj výchovným poradcom, v súčinnosti s externým členom z centra poradenstva, pedagogických asistentov, zástupcov učiteľov 1. st. a zástupcov učiteľov 2. stupňa. Tím úzko spolupracuje s triednymi učiteľmi, učiteľmi, vychovávateľmi, rodičmi a žiakmi. Členovia tímu poskytujú žiakom, rodičom a učiteľom rozmanité služby:

• poradenstvo žiakom, rodičom a zamestnancom,

• prevenciu a intervenciu, mediáciu po konflikte alebo ťaživej situácii,

• kariérové poradenstvo žiakom a rodičom,

• preventívne programy a aktivity v triedach,

•besedy, diskusie a vzdelávanie pre rodičov a zamestnancov.

Činnosť odborného tímu sa riadi platnou legislatívou, plánom práce tímu, školským vzdelávacím programom a metodickými usmerneniami centra poradenstva a prevencie, ktoré má žiaka v starostlivosti.

16. Organizácia vyučovania

Organizácia vyučovacích hodín

1. hod. – 7. 50 – 8. 35

2. hod. – 8. 40 – 9. 25

3. hod. – 9.45 – 10. 30

4. hod. – 10. 35 – 11. 20

5. hod. – 11. 25 – 12. 10

6. hod. – 12. 15 – 13. 00

7. hod. – 13.30 – 14.10

Vyučovacia hodina

Vyučovacia hodina trvá 45 minút okrem vyučovacej hodiny počas popoludňajšieho vyučovania, ktorá trvá 40 minút.

Prestávka

Po každej vyučovacej hodine nasleduje päťminútová prestávka. Po druhej vyučovacej hodine nasleduje dvadsaťminútová „veľká prestávka“.

Obedňajšia prestávka

Obedňajšia prestávka trvá najmenej 30 minút.

Pre žiakov prvého a druhého ročníka sa začína najneskôr po piatej vyučovacej hodine.

Pre žiakov tretieho až deviateho ročníka sa začína najneskôr po šiestej vyučovacej hodine.

Formy výchovno-vzdelávacej činnosti

Výchovno-vzdelávaciu činnosť v Základnej škole Heľpa možno organizovať aj formou výletov, exkurzií, projektov, vyučovacích blokov alebo kurzov. Počet dní, počas ktorých sa výchovno-vzdelávacia činnosť v základnej škole uskutočňuje touto formou, a ich obsahové zameranie, sa určuje po prerokovaní pedagogickou radou tak, aby bla zachovaná celková dotácia predmetu podľa učebného plánu.

Informácie pre neprítomného žiaka o prebratom učive

Ak sa žiak ospravedlnene nezúčastní výchovno-vzdelávacieho procesu, základná informácia o prebranom učive sa poskytuje rodičom žiaka, inej fyzickej osobe ako rodičovi, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo zástupcovi zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zákonný zástupca“) prostredníctvom:

záznamu v elektronickej triednej knihe o preberanom učive a v časti domáha úloha,
iným spôsobom iba na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a po jeho dohode s triednym učiteľom.

Zabezpečovanie výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 5

Organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede koordinuje triedny učiteľ.

Dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia žiakov sa vykonáva podľa rozvrhu dozorov, prerokovaného so zástupcami zamestnancov a pedagogickou radou a zverejnené riaditeľom školy na mieste dostupnom všetkým zamestnancom a žiakom školy.

Dozor sa vykonáva:

pred začiatkom školského vyučovania (od 7:30, t .j. času, kedy sa otvára škola)
počas prestávok a všetkých činností organizovaných základnou školou,
počas potreby aj po skončení školského vyučovania.

Dozor môžu vykonávať:

Dozor budú vykonávať učitelia, pedagogickí asistenti a vychovávatelia, pokiaľ ich základný úväzok je doplnený vyučovaním výchovných predmetov.

Ak základná škola nedokáže zabezpečiť vykonávanie dozoru týmito zamestnancami, dozor môže vykonávať iný poučený zamestnanec základnej školy, ktorý nie je pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, a ak taký nie je, dozor môže vykonávať aj školský špeciálny pedagóg, odborný zamestnanec alebo vychovávateľ.

Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 6

Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 30 ods. 6 zákona, základná škola

zabezpečuje na

a) výlet alebo exkurziu

1. mimo sídla základnej školy na území Slovenskej republiky na jedného pedagogického

zamestnanca najviac 25 žiakov,

2.mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac

15 žiakov,

b) jazykový kurz mimo územia Slovenskej republiky

na jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov,

c) športový výcvik, ktorým je

1.plavecký výcvik alebo snoubordingový výcvik, na jedného pedagogického zamestnanca

alebo jedného odborného zamestnanca najviac 8 žiakov,

2. cyklistický výcvik, na jedného pedagogického zamestnanca alebo jedného odborného

zamestnanca najviac 10 žiakov,

3.lyžiarsky výcvik alebo korčuliarsky výcvik, na jedného pedagogického zamestnanca alebo

jedného odborného zamestnanca najviac 12 žiakov,

4. iný výcvik, na jedného pedagogického zamestnanca alebo jedného odborného zamestnanca

najviac 15 žiakov,

d) športový výcvik, ktorého sa zúčastňujú

žiaci so zdravotným znevýhodnením okrem zrakového postihnutia, telesného postihnutia,

narušenej komunikačnej schopnosti, viacnásobného postihnutia alebo vývinovej poruchy

učenia, na jedného pedagogického zamestnanca na najviac 5 žiakov so zdravotným

znevýhodnením,

žiaci so zrakovým postihnutím, telesným postihnutím alebo viacnásobným postihnutím,

jedného pedagogického zamestnanca na každého žiaka s príslušným zdravotným

znevýhodnením,

e) pobyt žiakov v škole v prírode pre žiakov

prvého stupňa jedného pedagogického zamestnanca na najviac 13 žiakov,

druhého stupňa jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov,

f) ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom

mimo sídla základnej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca

na najviac 25 žiakov,

mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov.

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriavame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy - autoevalvácia

1. Hodnotenie výchovno - vzdelávacích výsledkov žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Hodnotenie musí mať povzbudzujúci charakter a má byť zamerané na pozitívnu motiváciu žiaka. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov vychádzame z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. V hodnotení žiakov zohľadňujeme úroveň dosahovaných cieľov primárneho a nižšieho stredného vzdelávania, tak, ako sú uvedené v školskom zákone, štátnom a školskom vzdelávacom programe. Hodnotenie žiaka je permanentnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a zabezpečuje spätnú väzbu. Zameriava sa na sociálny, emocionálny a kognitívny rozvoj, ako aj na kladné stránky. Povzbudivo pôsobí na učebné výsledky všetkých žiakov, zdôrazňuje dôležitosť učenia sa. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovnovzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka. Dbáme na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie robíme na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých sledujeme vývoj žiaka.

1.1 Sumatívne hodnotenie

Sumatívne hodnotenie pochádza z latinského slova suma (súčet). Hodnotenie zahŕňa všetky výsledky žiaka, ktoré dosiahol za určité obdobie. Cieľom je získať konečný prehľad o dosiahnutých výkonoch žiaka, diagnostikovať jeho výkon a informovať ho o jeho úspešnosti, čo má predovšetkým kontrolnú funkciu. Realizuje sa na konci procesu učenia sa a je zamerané na hodnotenie kvality výstupu. Učiteľ ho uskutočňuje na konci určitého obdobia, napr. po niekoľkých týždňoch, na konci školského štvrťroku, polroku, celého školské roku a pod. Jeho vyjadrením je spravidla klasifikácia, ktorá je najčastejšie vyjadrená formou známky, či jej ekvivalentom, napr. výborný – nedostatočný; vyhovel – nevyhovel; prospel – neprospel, ako aj širšou slovnou formou, napr. „Petra patrila celý rok k najlepším žiakom v triede“ Ako nástroje sumatívneho hodnotenia sa používajú napr. krátke písomky, testy na konci tematického celku, záverečné testy, skúšky, alebo národné či medzinárodné merania. Medzi ďalšie nástroje vhodné na posúdenie toho, do akej miery žiak dosiahol stanovené ciele, patria žiacke výstupy, napr. projektové práce, laboratórne protokoly, prezentácie a pod.

1.2 Formatívne hodnotenie

Vo veľkej miere budeme využívať formatívne hodnotenie žiaka, ktoré zahŕňa činnosti súvisiace so získavaním informácií o tom, kde sa žiak v procese učenia nachádza, kde sa potrebuje dostať a ako sa tam čo najskôr dostane. Formatívne hodnotenie bude koncipované tak, aby podporovalo rozvoj žiakovej schopnosti autoregulačného učenia. Poskytne spätnú väzbu vo chvíli, keď sa výkon žiaka sa bude dať zlepšiť. Umožní odhaliť a diagnostikovať nedostatky, chyby, ťažkosti a ich príčiny v učení sa za účelom ich odstránenia a zefektívnenia učebnej činnosti žiakov. Toto hodnotenie bude informovať žiaka o učení a iba po dohode so žiakom sa bude používať na účely známkovania. Môže byť realizované písomne alebo slovne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby. Formatívne hodnotenie informuje žiaka nielen o možnostiach, ako sa zlepšiť, ale formuje aj jeho osobnostný vývoj. Tejto požiadavke zodpovedá aj jedna z kľúčových kompetencií pre Európu, ktorými by mali disponovať mladí Európania v 21. storočí, a to „byť zodpovedný za svoje učenie“. Kladie sa dôraz na aktívne zapojenie žiakov prostredníctvom procesu sebahodnotenia, vzájomného rovesníckeho hodnotenia a prepojenia učiteľského a žiackeho hodnotenia.

1.3 Priebežné hodnotenie

Pri priebežnom hodnotení sa uplatňuje hodnotenie čiastkových výsledkov a prejavov žiaka, zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho mentálnu, psychickú i fyzickú disponovanosť.

1.4 Súhrnné hodnotenie žiaka

V jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň a kvalitu vedomostí, zručností a návykov v danom predmete.

Žiak základnej školy musí byť z predmetu vyskúšaný ústne, písomne alebo prakticky aspoň dvakrát v polročnom hodnotiacom období, t. j. pri klasifikácii musí mať minimálne dve známky z predmetu v každom polroku. Učiteľ je povinný viesť evidenciu o každej klasifikácii žiaka. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka. V škole sa klasifikácia vedie v internetovej žiackej knižke od 1. ročníka. Priebežné hodnotenie sa vedie známkou, bodmi alebo ich kombináciou. Bodové ohodnotenie práce žiaka je pretransformované do známky podľa percentuálnej úspešnosti. Vykonáva sa v súlade s metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný. Hodnotenie prospechu žiaka primárneho vzdelávania sa na vysvedčení zapisuje číslicou. Hodnotenie prospech žiaka nižšieho sekundárneho vzdelávania sa na vysvedčení zapisuje slovom. Správanie žiaka primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania sa klasifikuje stupňami: 1 – veľmi dobré, 2 – uspokojivé, 3 – menej uspokojivé, 4 – neuspokojivé. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhoduje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.

1.5 Princípy hodnotenia:

objektívnosť
spravodlivosť
komplexnosť
hodnotenie podľa zvolených kritérií
citlivosť hodnotenia (nerozdeľovať žiakov na slabších a lepších)
hodnotiť konkrétne, stručne a jasne
hodnotením neponižovať žiaka
hodnotením sledovať celkový vývoj žiaka

1.6 Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov so ŠVVP

Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím škola zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie a postupuje podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy a dodržuje zásady podľa prílohy č. 2 tohto metodického pokynu: „Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole“

Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.

Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne, vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

Hodnotenie je činnosť, obsahom ktorej je posúdenie výsledkov a kvalít činnosti zamestnanca. V súlade s § 70 zákona č. 138/2019 Z. z. sa hodnotia:

a) výsledky

b) kvalita

c) náročnosť výkonu pedagogickej činnosti

d) miera osvojenia si a využívania profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov

Požadované kompetencie pedagogického zamestnanca Základnej školy Heľpa:

1. Normatívne kompetencie:

a) Kompetencie viažuce sa ku kvalifikačným predpokladom.

b) Kompetencie viažuce sa k znalosti legislatívy, interných predpisov a ŠkVP.

c) Kompetencie viažuce sa k dodržiavaniu administratívnych predpokladov k práci a k dodržiavaniu pracovnej disciplíny.

2. Špecifické kompetencie:

a) Kompetencie orientované smerom k dieťaťu a k žiakovi:

b) Kompetencie orientované na riadenie edukačného procesu:

c) Kompetencie orientované na vytváranie optimálnych podmienok edukácie:

d) Kompetencie orientované na rozvoj osobnosti dieťaťa a žiaka:

3. Kompetencie zamerané na sebarozvoj učiteľa

4. Kompetencie zamerané na rozvoj profesie a školy

Hodnotenie vychádza z:

· pozorovania práce – hospitácie

· rozhovoru so zamestnancom

· výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, riaditeľské previerky, žiacke súťaže, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy, výzdoba triedy a pod.)

· sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa

· ďalšieho vzdelávania (kontinuálneho), zvyšovanie svojho právneho vedomia, tvorby učebných pomôcok, využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce, mimoškolskej činnosti a pod.

· vzájomného hodnotenia učiteľov (vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“)

· hodnotenia prínosu pre zamestnávateľa – propagácia a prezentácia školy na verejnosti, spolupráca

s rodičmi, inými organizáciami

· zapojenia sa do vypracovania, prípravy a realizácie projektov školy

· hodnotenia dodržiavania a využívania pracovného času, plnenie pracovných povinností, vedenie

pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie

· spolupráce na tvorbe školského vzdelávacieho programu

· hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy.

Zamestnávateľ vykonáva hodnotenie pedagogických zamestnancov jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roku, t. j. do 31.8. kalendárneho roka. Hodnotí sa len PZ, s výnimkou začínajúceho PZ, ktorý u zamestnávateľa odpracoval celý školský rok, resp. bol v pracovnom pomere počas školského roka minimálne v čase vyučovania, t. j. od 1.9. do 30.6. kalendárneho roka. Hodnotiacim obdobím je obdobie od 1.9. do 31.8. kalendárneho roka.

Pedagogického zamestnanca hodnotí:

a) uvádzajúci PZ začínajúceho PZ

b) zástupca RŠ pedagogických zamestnancov, ktorých priamo riadi,

c) riaditeľa školy a zástupcu riaditeľa školy hodnotia anonymne všetci pedagogickí zamestnanci školy formou dotazníka.

3. Hodnotenie školy – autoevalvácia

Autoevalvácia školy je systematickým hodnotením dosiahnutých cieľov. Jej úlohou nie je dospieť k záveru, v ktorých oblastiach škola funguje dobre a v ktorých nie. Autoevalvačný proces je autoregulačným mechanizmom vlastnej pedagogickej práce školy. Poskytuje spätnú väzbu o kvalite a o úrovni dosiahnutých cieľov vo vzťahu k projektovaným cieľom a je východiskom pre modifikáciu procesov tak, aby sa škola zlepšovala.

Hodnotenie školy slúži:

k zviditeľneniu kvality školy a k jej rozvoju či už vo vnútri školy, ale aj smerom von;
k rozvoju spoločných cieľov a noriem, a tým prispieva k hľadaniu konsenzu vo vnútri pedagogického zboru;
k podpore rozsiahlej, trvalej a systematickej diskusie, ktorá vedie k rozvoju školy;
k rozvoju profilu školy, ktorý slúži predovšetkým na jej odlíšenie od ostatných škôl;
k prispôsobeniu školy k požadovaným zmenám a spoločenskej objednávke;
ako základ k plánovaniu, k stanovovaniu cieľov pre ďalší rozvoj školy.

Interné hodnotenie predstavuje kritickú spätnú väzbu o vlastnej pedagogickej práci. Opiera sa o ciele, koncepcie, ročný plán, školský program a jednotlivé oblasti života školy:

1. výstupy z edukačných procesov,

2. procesy na úrovni triedy,

3. procesy na úrovni školy,

4. vzťahy s vonkajším prostredím.

Pravidelne sa monitorujú:

podmienky na vzdelávanie;
spokojnosť s manažmentom školy a učiteľmi;
prostredie – klímu školy;
priebeh vzdelávania – vyučovací proces- metódy a formy vyučovania;
výsledky vzdelávania;
riadenie školy;
úroveň výsledkov práce školy.

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:

Dotazníky pre absolventov školy, žiakov, učiteľov a rodičov,
Dotazník na klímu školy,
Analýza úspešnosti žiakov na celoštátnych testovaniach, predmetových a športových súťažiach,
Analýza úspešnosti umiestnenia sa žiaka na stredné školy

Na hodnotenie školy používame dotazníky, ktoré zadávame rodičom, žiakom a učiteľom. Našou snahou je získať spätnú väzbu na kvalitu školy.

Otázky zameriame na :

možnosť skontaktovania sa so školou, dostatok informácií o škole, spokojnosť s prácou učiteľov, hodnotením žiakov a klasifikáciou, využitím mimovyučovacieho času - krúžky, výlety, exkurzie, vzdelávacie zájazdy a pod.,
hodnotenie školskej disciplíny,
hodnotenie vývoja svojho dieťaťa na škole (rozvoj osobnosti, rozvoj vedomostí, rozvoj myslenia, rozvoj správania sa, rozvoj komunikačných spôsobilostí a počítačovej gramotnosti, rozvoj všeobecnej vzdelanostnej úrovne).

Konkrétne ciele:

Zhodnotiť stav a úroveň školy ako výchovno-vzdelávacej inštitúcie v súlade s prezentovanými hodnotami a cieľmi, ako aj v zmysle programu: „Kroky ku kvalitnému sebahodnoteniu školy.

Zhromaždiť podklady pre ďalší rozvoj školy - Žiak – Učiteľ – Rodič, vypracovať Plán spolupráce rodiny a školy na základe výsledkov a analýzy prieskumu „Vzťah rodiny a školy“, pričom podporovať spoločné dobrovoľnícke aktivity. Pravidelne vyhodnocovať spoluprácu s rodičmi a verejnosťou.
Raz ročne hodnotiť stav rozvoja telesnej výchovy a športu, kvantitu a kvalitu aktivít a programov na podporu a rozvoj telesného a duševného zdravia. Na základe výsledkov vytvoriť Plán rozvoja telesnej výchovy a športu, ktoré budú koordinovať koordinátori pre šport a zdravý životný štýl. Implementovať doň návrhy na zlepšenie aktívneho života mladších žiakov na základe výsledkov testovania žiakov 1. stupňa.
Uskutočniť prieskum zameraný na zistenie spokojnosti rodičov so školou, ktorú navštevujú ich deti.
Podporovať aktívnu prácu školského podporného tímu. Školský podporný tím (ŠPT) je skupina odborníkov a pedagogických zamestnancov, ktorí na škole spoločne pracujú na podpore žiakov, učiteľov a rodičov v oblasti inkluzívneho vzdelávania a riešení výchovných a vzdelávacích potrieb.

Učebné osnovy

Učebné osnovy obsahujú:

1. Charakteristiku predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.

2. Obsahový a výkonový štandard

3. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi.

4. Požiadavky na výstup.

5. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.

6. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod..

7. Hodnotenie predmetu.

Učebné osnovy sú umiestnené na:

https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-1.stupen-zs/

https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-2.stupen-zs/

Upravené a v tlačenej podobe sú umiestnené v riaditeľni školy a u jednotlivých vyučujúcich.

PRÍLOHA 1 Učebné plány

Školský učebný plán vytvorený pre žiakov ISCED 1

Školský učebný plán

Učebný plán pre 1. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		1.
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	9		9
	Anglický jazyk hrou		1	1
	Druhý cudzí jazyk
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda
Príroda a spoločnosť	Vlastiveda
Človek a príroda	Fyzika
	Prvouka	1		1
	Chémia
	Biológia
Človek a spoločnosť	Dejepis
	Geografia

	Občianska výchova
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
	Informatika
	Informatická výchova
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie
	Svet práce
	Technika
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	2		2
	Hudobná výchova	1		1
	Výchova umením
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2	1	3
Zdravie a pohyb	Dramatická a pohybová výchova
Spolu		20	2	22

Učebný plán pre 2. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		2.
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	8	1	9
	Mimočítankové čítanie
	Anglický jazyk hrou		1	1

Príroda a spoločnosť	Prvouka	2		2
Príroda a spoločnosť	Vlastiveda
Človek a príroda	Fyzika
	Chémia
	Biológia
	Geografia
	Občianska náuka
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4	1	5
	Informatika
	Informatická výchova
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie
	Svet práce
	Technika
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	2		2
	Hudobná výchova	1		1
	Výchova umením
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2
Zdravie a pohyb	Telesná výchova netradične
Spolu		20	3	23

Učebný plán pre 3. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		3.
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	7	1	8
	Prvý cudzí jazyk - ANJ	3		3

	Prírodoveda	1	1	2
Človek a príroda	Prvouka

Človek a spoločnosť	Vlastiveda	1		1


Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
	Informatika	1		1
	Informatická výchova
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	1		1
	Svet práce
	Technika
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
	Hudobná výchova	1		1
	Tvorivé dielne
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2
Zdravie a pohyb	Telesná výchova netradične
Spolu		23	2	25

Učebný plán pre 4. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		4.A
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	7	1	8
	Prvý cudzí jazyk - ANJ	3		3

	Prírodoveda	2		2
Človek a príroda	Prvouka

Človek a spoločnosť	Vlastiveda	2		2


Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
	Informatika	1		1
	Informatická výchova
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	1		1
	Svet práce
	Technika
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
	Hudobná výchova	1		1
	Regionálna výchova
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2
Zdravie a pohyb	Telesná výchova netradične
Spolu		25	1	26

Učebný plán pre 4. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		4.B
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	7		7
	Prvý cudzí jazyk - ANJ	3		3

	Prírodoveda	2		2
Človek a príroda	Prvouka

Človek a spoločnosť	Vlastiveda	2		2


Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
	Informatika	1		1
	Informatická výchova
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	1		1
	Svet práce
	Technika
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
	Hudobná výchova	1		1
	Regionálna výchova		1	1
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2
Zdravie a pohyb	Telesná výchova netradične
Spolu		25	1	26

V 1. ročníku sme zaviedli vyučovanie predmetov: anglický jazyk hrou v rozsahu 1 hodiny. Cieľom predmetu je naučiť žiakov komunikovať po anglicky formou hier a tvorivej dramatiky. Touto hodinou zabezpečíme kontinuálne pokračovanie vyučovania anglického jazyka pri prechode z materskej do základnej školy väčšiny žiakov. Navýšili sme o jednu hodinu telesnú a športovú výchovu, pretože chceme podporovať zdravý životný štýl žiakov s dôrazom na boj proti obezite formou cvičení v prírodnom prostredí školy.

V 2. ročníku vyučujeme predmet anglický jazyk hrou a SJL navyšujeme v rozsahu jednej vyučovacej hodiny s cieľom rozvíjať jazykové zručnosti a čitateľskú gramotnosť. Tretia disponibilná hodina bude v podobe jednej hodiny matematiky s cieľom rozvíjať oblasť matematickej a finančnej gramotnosti.

V 3. ročníku sme posilnili predmety slovenský jazyk a prírodovedu o 1 vyučovaciu hodinu. Cieľom je zlepšiť prácu s textom, čítanie s porozumením, rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiakov.

Vo 4. A triede budeme navyšovať jednu vyučovaciu hodinu slovenského jazyka s cieľom rozvíjať jazykové zručnosti a čitateľskú gramotnosť. Vo 4. B triede navyšujeme v rozsahu jednej vyučovacej hodiny regionálnu výchovu. Jej cieľom je rozvíjať kultúrne tradície a pohybové aktivity.

V druhom až štvrtom ročníku bude nahradená telesná a športová výchova 45 minútami pravidelného aktívneho pohybu za týždeň počas školských prestávok.

Počet a obsah vyučovacích hodín je v súlade so ŠVP.

Školský učebný plán

Školský učebný plán vytvorený pre žiakov ISCED 2

Učebný plán pre 5. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		5.
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	5	1	6
	Prvý cudzí jazyk – AJ	3		3
	Druhý cudzí jazyk – RUJ
Človek a príroda	Fyzika
	Chémia
	Biológia	2		2
Človek a spoločnosť	Dejepis	1		1
	Geografia	2		2
	Mediálna výchova
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
Matematika a práca s informáciami	Informatika	1		1
	Matematické a finančné minimum		1	1
	Technika	1		1
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
Umenie a kultúra	Hudobná výchova	1		1
	Regionálna výchova
	Multikultúrna výchova
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2	1	3
Zdravie a pohyb	Environmentálna výchova
Spolu		24	3	27

Učebný plán pre 6. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník 6.

		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	5		5
	Prvý cudzí jazyk – AJ	3		3
	Druhý cudzí jazyk-RUS
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda
Príroda a spoločnosť	Vlastiveda
Človek a príroda	Fyzika	2		2
	Tajomstvá fyziky
	Chémia
	Biológia	1	1	2
Človek a spoločnosť	Dejepis	1	1	2
	Geografia	1		1
	Občianska náuka	1		1
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4	1	5
	Matematické a finančné minimum
	Informatika	1		1
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie
Človek a svet práce	Technika	1		1
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
	Hudobná výchova	1		1
	Mediálna výchova
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2	1	3
	Environmentálna výchova

Spolu		25	4	29

Učebný plán pre 7. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník 7
		Trieda 7. A
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	4	1	5
	Prvý cudzí jazyk – ANJ	3		3
	Druhý cudzí jazyk -ŠPJ/RUJ		2	2
Človek a príroda	Fyzika	1		1
	Chémia	2		2
	Biológia	2		2
Človek a spoločnosť	Dejepis	1		1
	Geografia	1	1	2
	Občianska výchova	1		1
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
	Informatika	1		1
	Technika	1		1
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
	Hudobná výchova	1		1
	Multikultúrna výchova
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2
Zdravie a pohyb	Tvorba projektov
Spolu		26	4	30

Učebný plán pre 8. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník 8
		8. A
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	5		5
	Prvý cudzí jazyk ANJ	3		3
	Druhý cudzí jazyk ŠPJ		2	2
Človek a príroda	Fyzika	2		2
	Chémia	2		2
	Biológia	1		1
	Environmentálna výchova
Človek a spoločnosť	Dejepis	1		1
	Geografia	1		1
	Občianska výchova	1		1
	Mediálna výchova
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4		4
	Informatika	1		1
	Technika	1		1
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1		1
Umenie a kultúra	Hudobná výchova	1		1
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2	1	3
Spolu		27	3	30

Učebný plán pre 9. ročník

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Ročník
		9.
		Štátny	Disp.	ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	5	1	6
	Prvý cudzí jazyk - ANJ	3		3
	Druhý cudzí jazyk- ŠPJ		2	2
Človek a príroda	Fyzika	1		1
	Chémia	1	1	2
	Biológia	1		1
Človek a spoločnosť	Dejepis	2		2
	Geografia	1		1
	Občianska výchova	1		1
Človek a hodnoty	Etická/Náboženská výchova	1		1
Matematika a práca s informáciami	Matematika	5	1	6
Matematika a práca s informáciami	Technika	1		1
Umenie a kultúra	Matematické a finančné minimum
	Výtvarná výchova	1		1

Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2
Zdravie a pohyb
Spolu		25	5	30

Prvým cudzím jazykom vo všetkých ročníkoch bude anglický jazyk, druhým cudzím jazykom v siedmom ročníku španielsky jazyk (podľa výberu žiakov), vo ôsmom ročníku sa vyučuje španielsky jazyk a ruský jazyk (dve skupiny podľa výberu žiakov), deviatom ročníku španielsky jazyk. Španielsky a ruský jazyk budeme vyučovať v uvedených ročníkoch po dve vyučovacie hodiny týždenne z disponibilných hodín. V predmete telesná a športová výchova sa budú triedy vyučovať v jednej skupine v každej kmeňovej triede, nakoľko ich počet neprekročí 25. Iné možnosti delenia škola vzhľadom na časové a priestorové podmienky nevyužije. Disponibilné hodiny budú zamerané v jednotlivých ročníkoch a triedach nasledovne:

5.ročník:

1 hodina - telesná a športová výchova – cieľom je zvýšiť poznatky o zdravom životnom štýle a bojovať proti obezite pohybovými aktivitami v prírode.

1 hodina – slovenský jazyk a literatúra – Cieľom disponibilnej hodiny je zvýšiť úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov, práce s umeleckým a odborným textom, ako aj podporiť vlastnú tvorbu žiakov.

1 hodina matematické a finančné minimum – Cieľom vyučovania je získať dôležité poznatky zo sveta bánk, obchodovania a podnikania, a týmto zvyšovať úroveň matematickej a finančnej gramotnosti.

6.ročník

1 hodina telesná a športová výchova – cieľom je zvýšiť poznatky o zdravom životnom štýle a bojovať proti obezite pohybovými aktivitami v prírode.

1 hodina matematiky – Cieľom vyučovacej hodiny je spájať teoretické vedomosti s praktickými. Rozvíjať matematickú gramotnosť.

1 hodina dejepisu, ktorej cieľom je bližšie spoznať históriu formou bádateľskej činnosti v teréne, výskumnou prácou so školskými a obecnými historickými prameňmi.

1 hodina - biológia s cieľom rozvíjať a trvalo udržať úspešné školské projekty, ako Vtáčie mestečko v náručí hôr, Biodiverzita okolo nás, Tajomstvá nízkotatranských podhorských lúk, a tak vychovať mladých bádateľov a rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiakov.

7.ročník

1 hodina slovenský jazyk a literatúra – Cieľom disponibilnej hodiny je zvýšiť úroveň čitateľskej gramotnosti, práce s umeleckým a odborným textom, ako aj úroveň kritického myslenia a aktívneho učenia sa žiakov.

1 hodina geografie - Cieľom disponibilnej hodiny je poskytnúť žiakom priestor na bádateľské aktivity, ako aj zážitkové vyučovanie s využitím inovatívnych metód a foriem práce. Rozšírený obsah.

8.ročník

1 hodina telesná a športová výchova – cieľom je zvýšiť poznatky o zdravom životnom štýle a bojovať proti obezite pohybovými aktivitami v prírode.

9.ročník

1 hodina slovenský jazyk a literatúra – Cieľom zvýšiť úroveň čitateľskej gramotnosti a kritického myslenia najstarších žiakov.

1 hodina chémia – cieľom je spojiť teoretické vedomosti s praktickými. Rozšírený obsah.

1 hodina matematiky – Cieľom vyučovacej hodiny je zvýšiť úroveň vedomostí a zručností žiakov v oblasti matematickej a finančnej gramotnosti.

V siedmom a deviatom ročníku bude nahradená telesná a športová výchova 45 minútami pravidelného aktívneho pohybu za týždeň počas školských prestávok.

P O Z N Á M K Y :

Podľa Vyhlášky č. 223/2022 Z. z. § 6 (Vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o základnej škole),

§ 3

Delenie tried a zriaďovanie skupín

(1)

Na vyučovanie vyučovacích predmetov náboženská výchova a etická výchova sa trieda rozdeľuje na skupiny. Jedna skupina má najviac 20 žiakov. Do jednej skupiny možno spájať žiakov viacerých tried jedného ročníka. Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov rôznych ročníkov. Voľbu príslušného vyučovacieho predmetu nie je možné v priebehu školského roka zmeniť.

(2)

Na vyučovanie vyučovacích predmetov cudzí jazyk, informatika a technika sa trieda rozdeľuje na skupiny, ak je v nej počet žiakov vyšší ako 17. Do jednej skupiny možno spájať žiakov viacerých tried jedného ročníka.

(3)

Na vyučovanie vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova sa trieda rozdeľuje na skupiny na každej vyučovacej hodine, ak je v nej počet žiakov vyšší ako 25, alebo ak školský vzdelávací program určuje iné delenie. Do jednej skupiny možno spájať žiakov viacerých tried jedného ročníka. Pre chlapcov a dievčatá možno vytvoriť v súlade so školským vzdelávacím programom oddelené skupiny. Ak sa vyučovací predmet telesná a športová výchova vyučuje v oddelených skupinách pre chlapcov a dievčatá a nie je možné vytvoriť v jednom ročníku skupinu s počtom najmenej 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov po sebe nasledujúcich ročníkov.

(4)

Na vyučovanie vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským, sa trieda rozdeľuje na skupiny na každej vyučovacej hodine, ak je v nej počet žiakov vyšší ako 17. Do jednej skupiny možno spájať žiakov viacerých tried jedného ročníka.

(5)

V odôvodnenom prípade uvedenom v školskom vzdelávacom programe sa počet skupín a počet žiakov v skupine podľa odsekov 1 a 2 okrem vyučovacieho predmetu technika určuje podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok základnej školy, podľa charakteru činnosti žiakov a podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky bezpečnosti a ochrany práce; počet žiakov v jednej skupine sa môže zvýšiť najviac o troch žiakov.

§ 6 Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu platí:

(1) Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 30 ods. 6 zákona, základná škola zabezpečuje na

a) výlet alebo exkurziu

1. mimo sídla základnej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov,

2. mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov,

b) jazykový kurz mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov,

c) športový výcvik, ktorým je

1. plavecký výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov,

2. cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 7 žiakov prvého stupňa alebo na najviac 8 žiakov druhého stupňa,

3. lyžiarsky výcvik alebo korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov,

4. výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov prvého stupňa alebo na najviac 16 žiakov druhého stupňa,

5. lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov,

6. turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov,

7. iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov,

d) športový výcvik, ktorého sa zúčastňujú

1. žiaci so zdravotným znevýhodnením okrem zrakového postihnutia, telesného postihnutia, narušenej komunikačnej schopnosti, pervazívnych vývinových porúch, viacnásobného postihnutia alebo vývinovej poruchy učenia, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 žiakov so zdravotným znevýhodnením; ak ide o lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov so zdravotným znevýhodnením,

2. žiaci so zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na každého žiaka s príslušným zdravotným znevýhodnením,

e) pobyt žiakov v škole v prírode pre žiakov

1. prvého stupňa jedného pedagogického zamestnanca na najviac 13 žiakov,

2. druhého stupňa jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov,

f) ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom

1. mimo sídla základnej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov,

2. mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov.

(2) Kvalifikovanou osobou na účel športového výcviku podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. d) okrem lezeckého výcviku je

a) pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova,

b) pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné vzdelávanie v oblasti príslušného športu alebo inovačné vzdelávanie v oblasti príslušného športu,

c) školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, ktorý vykonáva činnosti v oblasti rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade so školským vzdelávacím programom alebo

d) fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

(3) Kvalifikovanou osobou na účel lezeckého výcviku je fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

(4) Na športový výcvik sa zabezpečuje vždy najmenej jeden pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje dozor. Týmto pedagogickým zamestnancom môže byť aj kvalifikovaná osoba podľa odseku 2 alebo odseku 3.

(5) Odsek 1 sa nevzťahuje na základné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a špeciálne triedy základných škôl.

(6) Pri príslušnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 30 ods. 6 zákona, ktorá si vyžaduje zvýšený dozor, môže riaditeľ zabezpečiť ďalšieho zamestnanca základnej školy.

(7) Pre žiaka, ktorý sa súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 30 ods. 6 zákona nezúčastní, riaditeľ zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

(8) Pred uskutočnením súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa odseku 1 sa o jeho organizačnom zabezpečení vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje poučenie zúčastnených osôb o bezpečnosti a ochrane zdravia, podpis pedagogického zamestnanca povereného riaditeľom a podpisy všetkých plnoletých zúčastnených osôb.“.

PRÍLOHA 1

Základná škola, Školská 604/17, 976 68 Heľpa

Organizácia školského roka 2025/2026

1. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) v nadväznosti na § 150 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“) a vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 231/2009 Z. z.“) vydáva nasledovné pokyny k organizácii školského roka 2025/2026.

1.1 Obdobie školského vyučovania v školskom roku 2025/2026

a.) Obdobie školského vyučovania sa začína 1. septembra 2025 (pondelok) a končí sa 30. júna 2026 (utorok).

b.) Vyučovanie v prvom polroku sa začína 1. septembra 2025 (pondelok) a končí sa 30. januára 2026 (piatok).

c.) Vyučovanie v druhom polroku sa po polročných prázdninách začína 3. februára 2026 (utorok) a končí sa 30. júna 2026 (utorok).

1.2 Školské prázdniny

Prázdniny šk. rok 2025/2026	Posledný deň vyučovania pred začiatkom prázdnin	Termín prázdnin	Začiatok vyučovania po prázdninách
jesenné	29. október 2025 (streda)	30. október 2025 – 31. október 2025	3. november 2025 (pondelok)
Vianočné	19. december 2025 (piatok)	22. december 2025 – 7. január 2026	8. január 2026 (štvrtok)
polročné	30. január 2026 (piatok)	2. február 2026	3. február 2026 (utorok)
Jarné Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, Trenčiansky kraj	20. február 2026 (piatok)	23. február 2026- 27. február 2026	2. marec 2026 (pondelok)
veľkonočné	1. apríl 2026 (streda)	2. apríl 2026 – 7. apríl 2026	8. apríl 2026 (streda)
letné	30. jún 2026 (utorok)	1. júl 2026 – 31. august 2026	1. september 2026 (utorok)

2 Celoslovenské testovanie žiakov základných škôl

2.1 Testovanie 9

NIVaM zabezpečuje v školskom roku 2025/2026 externé testovanie žiakov deviateho ročníka základných škôl (Testovanie 9), ktorého sa môžu zúčastniť aj žiaci podľa § 97 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. Termín: 18. marec 2026 (streda), náhradný termín 1. apríl 2026 (streda). Prihlasovanie žiakov na Testovanie 9 sa uskutoční v termíne 12. – 28. november 2025.

3 Termíny konania prijímacích skúšok na stredné školy pre školský rok 2026/2027 a termín zverejnenia zoznamu uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania pre školský rok 2026/2027

V súlade s ustanoveniami čl. IV zákona č. 290/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe § 66 ods. 5 a § 68 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky termíny konania prijímacích skúšok na stredné školy pre školský rok 2026/2027 a termín zverejnenia zoznamu uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania pre školský rok 2026/2027 takto:

Termíny pre gymnáziá, stredné odborné školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatóriá pre odbory vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania:

Prvý termín 23. marec 2026 v prípade potreby, vzhľadom na počet uchádzačov aj 24. marec 2026 a 25. marec 2026

Druhý termín 30. marec 2026 v prípade potreby, vzhľadom na počet uchádzačov aj 31. marec 2026 a 1. apríl 2026

Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania pre odbory vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania 15. apríla 2026 (v čase od 0:00 do 23:59 hod.). Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača najneskôr do 20. apríla 2026 (23:59 hod.), písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie pre odbory vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania.

Termíny pre gymnáziá a stredné odborné školy pre odbory vzdelávania, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania:

Prvý termín 4. máj 2026 v prípade potreby, vzhľadom na počet uchádzačov aj 5. máj 2026

Druhý termín 11. máj 2026 v prípade potreby, vzhľadom na počet uchádzačov aj 12. máj 2026.

Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania pre odbory vzdelávania, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania 15. mája 2026 (v čase od 0:00 do 23:59 hod.).

Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača najneskôr do 20. mája 2026 (23:59 hod.), písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie pre odbory vzdelávania, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania.

Stredné športové školy

Overenie športového nadania 9. marca až 31. marca 2026 (okrem 18. a 19. marca) pre všetky druhy športov Overenie zdravotnej spôsobilosti Podľa § 65 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z. sa na strednú športovú školu prijímajú uchádzači až po overení zdravotnej spôsobilosti. Podľa § 63 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z. uchádzač pripája k prihláške na strednú športovú školu aj vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo. Overenie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o štúdium na strednej športovej škole sa vykonáva prostredníctvom vyjadrenia lekára v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo. Tým, že vyjadrenie je prílohou prihlášky, lekár toto posúdenie vykonáva ešte pred podaním prihlášky. Ďalší termín Ďalší termín na vykonanie prijímacej skúšky pre nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka okrem stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom (§ 66 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z.) je 16. jún 2026, z organizačných dôvodov sa môže prijímacia skúška skončiť 17. júna 2026. Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania 22. júna 2026 (v čase od 0:00 do 23:59 hod.).

Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača najneskôr do 25. júna 2026 (do 23:59 hod.) písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie.

1. PERSONÁLNE OBSADENIE ZÁKLADNEJ ŠKOLY HEĽPA:

Vedenie školy:

Riaditeľka školy: Mgr. Alena Milanová

Zástupkyňa RŠ: Mgr. Daniela Čupková

Koordinátor ŠkVP: Mgr. Daniela Čupková

Vedúca zborovne: Mgr. Andrea Baťková

Výchovná poradkyňa: Mgr. Mariana Blažečková

Vedúca ŠPT: Mgr. Mariana Blažečková

Koordinátorka pre profesijný rozvoj pedagógov: Mgr. Miriam Puťošová

Koordinátorka prevencie: PaedDr. Andrea Lilková Krešáková

Zástupca učiteľov v žiackej školskej rade: Mgr. František Latinák

Koordinátor pre telesnú výchovu a výchovu k zdravému životnému štýlu pre 1. stupeň:

Mgr. Andrea Baťková

Koordinátor pre telesnú výchovu a výchovu k zdravému životnému štýlu pre 2. stupeň: Mgr. Rastislav Riapoš

Koordinátori pre vyučovanie cudzích jazykov: Mgr. Petra Macuľová, Mgr. František Latinák

Školský kronikár: Mgr. František Latinák

Koordinátor pre prácu s učebnicami: Mgr. Mariana Blažečková

Koordinátorka aktivít v školskej čitárni: Mgr. Mária Fiľová

Koordinátor projektu Ovocie pre školy: Marta Rusnáková

Vedúca redakcie BODKA: PaedDr. Andrea Lilková Krešáková

Koordinátor pre T 9 : Mgr. Mariana Blažečková

Koordinátor pre elektronické a ostatné formy testovania: Ing. Jana Takácsová

Koordinátor pre predmetové olympiády a súťaže: Mgr. Rastislav Riapoš

Koordinátor pre ENV a VMR: Mgr. Jana Vojtková

Koordinátor pre ENV a zbery: Mgr. Andrea Oravkinová

Koordinátor pre problematiku globalizácie, multikultúrnej, mediálnej výchovy a výchovy k ľudským právam: Mgr. František Latinák, Mgr. Petra Macuľová

Vedúca komisie na riešenie sťažností : Mgr. Miriam Puťošová

Vedúci komisie na zisťovanie, elimináciu a odstraňovanie škôd na majetku školy:

Mgr. Rastislav Riapoš

Koordinátorky pre rozvoj regionálnej výchovy: Mgr. Mária Bošeľová, Magdaléna Ninisová

Triedy a triedni učitelia

Trieda	Triedny učiteľ	Trieda	Poznámka
1.A	Mgr. Andrea Baťková	Trieda č. 12, ľavé medziposchodie
2.A	Mgr. Andrea Oravkinová	Trieda č. 7, prízemie
3.A	Mgr. Mária Bošeľová	Trieda č. 6, prízemie
4.A	Mgr. Miriam Puťošová	Trieda č. 4, prízemie
4.B	Ing. Jana Takácsová	Trieda č. 13, ľavé medziposchodie
5.A	PaedDr. Andrea Lilková Krešáková	Trieda č. 21, pravé medziposchodie
6. A	Mgr. Petra Macuľová	Trieda č. 20, pravé medziposchodie
7. A	Mgr. Rastislav Riapoš	Trieda č. 29, 1. poschodie
8. A	Mgr. František Latinák	Trieda č. 26, 1. poschodie
9. A	Mgr. Jana Vojtková	Trieda č. 28, 1. poschodie

Ďalší pedagogickí zamestnanci:

ThLic. Štefan Kosturko, učiteľ NBK

Marta Rusnáková, vychovávateľka

Magdaléna Ninisová , vychovávateľka

Mgr. Mária Fiľová, pedagogická asistentka

Mária Tokárová, pedagogická asistentka

Alexandra Kánová, pedagogická asistentka

Mgr. Mariana Blažečková, školský špeciálny pedagóg

Nepedagogickí zamestnanci:

Mgr. Zuzana Štúberová, účtovníčka

Jozef Klimko, školník a kurič

Lucia Ďuricová, upratovačka

Kristína Obrstová, upratovačka

PRÍLOHA 2

Základná škola, Školská 604/17, 976 68 Heľpa

SYSTÉM HODNOTENIA ŽIAKOV

I. Všeobecné informácie

Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.

Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. Systém hodnotenia žiakov je vnútorný dokument školy, ktorý zhromažďuje všetky údaje o hodnotení a klasifikovaní žiakov na Základnej škole Heľpa.

Klasifikácia a hodnotenie žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č.2011-3121/12824:4-921 platného od 1.mája 2011.

Systém hodnotenia je rozdelený na tri časti:

· Systém hodnotenie prospechu pre I. stupeň - (ISCED 1)

· Systém hodnotenia prospechu pre II. stupeň - (ISCED 2)

· Systém hodnotenia správania žiakov

Systémom hodnotenia sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci. So systémom hodnotenia sú oboznámení všetci žiaci školy aj rodičia. K systému hodnotenia sa môžu vyjadriť rodičia na zasadnutí RZ, a to prostredníctvom triednych dôverníkov. Opodstatnené návrhy budú prerokované na pedagogickej rade. Systém hodnotenia bol prerokovaný a schválený v pedagogickej rade. Systém hodnotenia nadobúda účinnosť 1. septembra 2023.

II. Kritériá kontroly a hodnotenia žiaka ISCED 1, primárne vzdelávanie

A. Všeobecné informácie

Systém hodnotenia žiakov je vnútorný dokument školy, ktorý zhromažďuje všetky údaje o hodnotení a klasifikovaní žiakov v Základnej škole Heľpa.

Klasifikácia a hodnotenie žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy a Vyhlášky 223/2022. Systémom hodnotenia sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci. So systémom hodnotenia sú oboznámení všetci žiaci školy aj rodičia. K systému hodnotenia sa môžu vyjadriť rodičia na zasadnutí rodičovskej rady a to prostredníctvom triednych dôverníkov.

B. Kritériá hodnotenia a klasifikácia žiakov v roč. 1 – 4

(ISCED1 – primárne vzdelávanie)

Základným dokumentom, z ktorého vychádzame pri hodnotení žiakov primárneho vzdelávania je Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy s účinnosťou od 1. mája 2011 a Vyhláška 223/2022.

Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka sú:

známky za ústne odpovede,
známky za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
prístup k učeniu, plnenie si povinností, aktivita na hodine, usilovnosť, ochota spolupracovať, celkový osobnostný rast žiaka.

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

ročník

Priebežne sa hodnotí:

V jazykovej zložke :

aktivita na vyučovaní, usilovnosť
samostatnosť a iniciatíva
pravidelnosť a zodpovednosť pri plnení úloh
zručnosť komunikovať, spolupracovať v skupine

V literárnej zložke

- čítanie s porozumením, orientácia v texte

V zložke písanie

- správne tvary písmen, sklon a úhľadnosť písma
- hodnotiť uvedením počtu chýb a slovným komentárom
- odpis písaného textu a prepis tlačeného textu podľa potreby, hodnotenie písania má motivačný charakter, úhľadné písmo sa hodnotí známkou, slovne sa hodnotí individuálna snaha žiaka o zlepšenie písomného prejavu
- žiaci sú ústne skúšaní z čítania, ktoré je zamerané na techniku čítania a porozumenie textu, v každom polroku bude každý žiak ústne vyskúšaný minimálne 4-krát
- zvládnuté čítanie sa hodnotí známkou
- prednes básne minimálne dvakrát za hodnotiace obdobie
- od druhého polroka priebežne zaraďovať pracovné listy zamerané na čítanie s porozumením ,PL hodnotiť slovne s prihliadnutím k individualitám žiaka
- cvičné diktáty zaraďovať podľa potreby

ročník
- pravopisné cvičenia zamerané na upevňovanie prebraného učiva – vyhodnotené sú počtom chýb alebo známkou
- pravidelné písomné odpovede nepresahujúce 20 minút zamerané na prebrané učivo (po tematickom celku),
- kontrolné diktáty 10x počas školského roka, max. počet plnovýznamových slov 20 - 30
- vstupná písomná práca- september,
- žiaci sú ústne skúšaní z čítania, ktoré je zamerané na techniku čítania a porozumenie textu,
- pracovné listy zamerané na čítanie s porozumením – hodnotiť známkou s prihliadnutím k individualitám žiaka.
- prednes poézie a prózy
- pravopisné cvičenia, hodnotiť stupnicou pre písanie diktátov,
- odpisy a prepisy textov, hodnotiť stupnicou pre písanie diktátov,
- vypracovať minimálne dva PL zamerané na gramatické učivo, hodnotiť stupnicou pre písanie kontrolných prác.

3. ročník

Jazyková zložka

Hodnotenie osvojených jazykových vedomostí a zručností zameraných na zvládnutie osvojeného učiva, hodnotiť stupnicou pre písanie kontrolných prác.

ústna odpoveď 2-krát za hodnotiace obdobie,

Počet diktátov 10, max. počet plnovýznamových slov 30 - 40

Pravopisné cvičenia sa zaradia podľa potreby a hodnotiť sa budú stupnicou pre písanie diktátov.

Slohová zložka

Hodnotenie písomných prejavov (vlastná tvorba žiakov – slohové práce) – 2-krát za hodnotiace obdobie

Čítanie a literárna výchova

ústne odpovede 1krát za hodnotiace obdobie,
čítanie minimálne 4krát za hodnotiace obdobie,
prednes básne 2krát za hodnotiace obdobie,
písomné pracovné listy (teória literatúry, čítanie s porozumením) minimálne 2 krát za hodnotiace obdobie.

4.ročník

Počet diktátov 10, max. počet plnovýznamových slov 40 - 50;

Pravopisné cvičenia sa zaradia podľa potreby a hodnotiť sa budú stupnicou pre písanie diktátov. Počas roka bude každý žiak minimálne 2x skúšaný ústne.

Sloh – 1x verbálny prejav – reprodukcia udalosti zo života detí / dodržanie časovej postupnosti, tvorenie jednoduchých viet/

-1x písomný prejav – opis osoby / vystihnutie vonkajších znakov osoby, snaha o vystihnutie charakterových vlastností/

Čítanie: ústne skúšanie zamerané na techniku čítania a porozumenie textu, tempo čítania, melódiu vety

– 5 x za školský rok.

Kritériá kontroly a hodnotenia diktátov:

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 1. ročníku ZŠ

počet: 1

Zameranie: opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 2. ročníku:

počet: 10 Zameranie:

Opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ
Hláska a písmeno (ch, dz, dž)
Samohláska ä
Dvojhlásky
Tvrdé spoluhlásky
Opakovanie učiva za 1. polrok
Mäkké spoluhlásky
Slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le
Vety
Opakovanie učiva z 2. ročníka

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 3. ročníku ZŠ:

počet: 10

Zameranie:

Opakovanie učiva z 2. ročníka ZŠ
Slová s l, ĺ, r, ŕ
Vybrané slová po b
Vybrané slová po m
Vybrané slová po p
Opakovanie učiva za 1. polrok
Vybrané slová po r, s
Vybrané slová po v, z
Slovné druhy
Opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 4. ročníku ZŠ:

počet: 10 Zameranie:

Opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ
Vybrané slová po b, m
Vybrané slová po p, r
Vybrané slová po s, v, z
Spodobovanie
Opakovanie učiva za 1. polrok
Vlastné podstatné mená
Ohybné slovné druhy
Neohybné slovné druhy
Opakovanie učiva zo 4. ročníka ZŠ

Stupnica hodnotenia kontrolných diktátov:

0 – 1 chyba = 1

2 – 4 chyby = 2

5 – 7 chýb = 3

8 – 10 chýb = 4

11 a viac chýb = 5

Rozsah kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch:

ročník 10 – 15 plnovýznamových slov
ročník 20 – 30 plnovýznamových slov
ročník 30 – 40 plnovýznamových slov
ročník 40 – 50 plnovýznamových slov

Poznámka: navrhovaný rozsah slov platí aj pri prepise a odpise textu,

- rovnaké chyby v tom istom diktáte sa pokladajú za jednu chybu,
- nácvičné diktáty sa píšu podľa potreby a neklasifikujú sa,
- kontrolné diktáty sa píšu po prebraní daného učiva a zopakovaní sledovaného gramatického javu. Môže ísť o súvislý text alebo o samostatné vety. Na napísanie a analýzu kontrolného diktátu sa odporúčajú 2 vyučovacie hodiny.
- všetky chyby majú tú istú hodnotu. Za chybu sa pokladajú aj nečitateľné tvary písma, nečitateľné slovo

Písomné pracovné listy zo slovenského jazyka a literatúry sú hodnotené klasifikačným stupňom podľa platnej klasifikačnej stupnice pre SJL s percentuálnym hodnotením:

100 – 90 % - 1

89 – 75 % - 2

74 – 50 % - 3

49 – 25 % - 4

24 – 0 % - 5

Každá učiteľka má vo svojej kompetencii zadávať ďalšie čiastkové testy, úlohy, cvičenia a päťminútovky a podľa vlastnej potreby hodnotiť zvládnutie preberaných gramatických javov v časovom limite 10-20 minút. Výsledky hodnotenia písomných prác učiteľka oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu do 10 dní. Ak žiak z dôvodu absencie nepíše niektorú z písomných prác, učiteľka môže dať žiakovi na napísanie tejto práce náhradný termín.

ANGLICKÝ JAZYK

ročník

Prvé skúsenosti žiaka s anglickým jazykom by mali byť spojené prevažne s pozitívnym vnímaním cudzieho jazyka.

V prvom ročníku má hodnotenie motivačnú funkciu, pretože jazykové zručnosti sa začínajú len rozvíjať. Dieťa musí prejsť adaptačnou fázou vyrovnávania sa s cudzím jazykom.

Zameriavame sa na kreativitu, sociálne správanie, rečové zručnosti a vyjadrovacie schopnosti. A úplne sa vyhýbame písomnému prejavu. V prvom ročníku je hodnotenie anglického jazyka slovné (VDV – veľmi dobré výsledky, DV – dobré výsledky, UV – uspokojivé výsledky, NV – neuspokojivé výsledky)

Metódy hodnotenia:

Aktivita na hodinách anglického jazyka
Domáca príprava žiaka
Autentické hodnotenie: Berie do úvahy nielen to, čo si žiak pamätá, ale aj to, čo dokáže s jazykom urobiť, ako dokáže demonštrovať riešenie rôznych úloh v jazyku, aplikovať to, čo sa v škole učí.
Jazykové portfólio: Ide o zbierku materiálov, ktoré žiak počas školského roka vyberá, triedi a ukladá tak, aby toto portfólio demonštrovalo, čo dokáže v rámci cudzieho jazyka zvládnuť

ročník

správne napísanie slov, ktoré majú rovnakú zvukovú aj písomnú podobu
skúšanie slovíčok na každej hodine
písanie slovíčok po každej lekcii
školské úlohy /písomné odpovede/ zamerané na upevňovanie učiva tematického celku nepresahujúce 10 minút,
projekty – samostatná práca zameraná na zopakovanie slovnej zásoby v lekcii,
ústne odpovede prebiehajúce formou jednoduchého dialógu s učiteľom prípadne spolužiakom.

ročník

Ústny prejav

opakovanie počutého slova,
riekanky, básne, piesne (aktivita),
zapájanie sa do konverzácie,
spolupráca v skupine,
reagovanie na pokyny učiteľa.

Písomný prejav

obrázkové pracovné listy,
projekty 2 za polrok
- počúvanie s porozumením 2 – krát za hodnotiace obdobie,
- ústny prejav, dialóg 2 – krát za hodnotiace obdobie,
- čítanie s porozumením 2 – krát za hodnotiace obdobie,
- pracovné listy, testy – po prebratí jednotlivých lekcií,
- školské úlohy 2 – krát za hodnotiace obdobie.
Pri hodnotení sa berie do úvahy:

aktivita na vyučovaní
schopnosť komunikácie
účasť v súťažiach v rámci predmetu
svedomitosť pri vypracovávaní domácich úloh a plnení povinností

Hodnotiaca škála - prijatá bodová stupnica a percentuálna stupnica

100% – 90% – 1 ( výborný )

89% – 75% – 2 ( chválitebný )

74% – 50% – 3 ( dobrý )

49% – 25% – 4 ( dostatočný )

24% – 0% – 5 ( nedostatočný )

4.ročník

Na hodinách učiteľ sústavne pozoruje aktivitu alebo pasivitu žiaka, pripravenosť na vyučovanie, tvorivosť a pripravenosť žiaka na vyučovaciu hodinu, domáce úlohy.

- hodnotí sa u žiaka práca s textom: čítanie a preklad, porozumenie obsahu textu, odpovede na otázky týkajúce sa textu, vyhľadanie informácií z textu a ich spracovanie.

Písomná forma:

testy po prebratí tematického celku,
2 testy na zopakovanie prebraného učiva za oba polroky

malé písomné práce - priebežne

zamerané na preverenie osvojenia slovnej zásoby a preberaných gramatických javov

Verbálna forma:

ústne odpovede: učivo danej lekcie: slovná zásoba, čítanie so správnou výslovnosťou s porozumením, diskusia o prečítanom, rozhovor, situačný rozhovor, opis obrázka- podľa témy. Hodnotí sa vhodnosť jazykových prostriedkov, bohatosť slovnej zásoby, plynulosť rečového prejavu, gramatická správnosť a výslovnosť.

Projektové práce: počas celého roka žiaci vypracovávajú osobný projekt buď na papier alebo formou prezentácie v programe PowerPoint.

V projektovej práci sa hodnotia nasledujúce oblasti:

slovná zásoba
úprava ( písomná, grafická)
kreativita
vynaložené úsilie
lingvistická správnosť (morfológia, syntax, lexikológia)

Pri prezentácii sa hodnotí plynulosť jazykového prejavu, zrozumiteľnosť a celková kultúra vystupovania.

V prípade, že žiak nevypracuje projekt, je hodnotený známkou nedostatočný

Pri hodnotení sa takisto berie do úvahy:

aktivita na vyučovaní
schopnosť komunikácie
účasť v súťažiach v rámci predmetu
svedomitosť pri vypracovávaní domácich úloh a plnení povinností

Hodnotiaca škála - prijatá bodová stupnica a percentuálna stupnica

100% – 90% – 1 ( výborný )

89% – 75% – 2 ( chválitebný )

74% – 50% – 3 ( dobrý )

49% – 25% – 4 (dostatočný)

24% – 0% – 5 ( nedostatočný)

MATEMATIKA

Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä merateľné učebné výsledky žiakov v predmete matematika (MAT) v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, schopnosť osvojené vedomosti používať, zručnosti a návyky, usilovnosť. Podklady na hodnotenie v predmete MAT získava vyučujúci najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, písomnými a ústnymi druhmi skúšok.

Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého žiaka podľa jeho možností a schopností. Snahou každého učiteľa je pozitívne hodnotenie, ktoré má veľký motivačný charakter. Žiakov postupne vedieme k tomu, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale dokázali ohodnotiť aj výkon svojho spolužiaka.

Charakteristika klasifikačných stupňov:

výborný

-vedomosti o prirodzených číslach a počtových výkonoch sú pevné, presné, úplné,

-sústavné myslenie žiakov je samostatné, dokáže vytvárať vzťahy medzi pojmami, vedomosti vie aplikovať v nových situáciách, presný písomný aj ústny prejav

chválitebný

-vedomosti o prirodzených číslach sú pevné, presné, sústavné

-vedomosti o počtových výkonoch nie sú dostatočne pevné, ale sú presné, úplné, sústavné

-myslenie je samostatné, vedomosti vie uplatniť vo všetkých nových situáciách

dobrý

-vedomosti o prirodzených. číslach sú sústavné s nevýraznými chybami -čítať, zapisovať, usporiadať prirodzené čísla

-vedomosti o počtových výkonoch sú tiež sústavné a celistvé, ale nie sú pevné ani presné

-žiak pri počítaní spamäti je pomalý

-pri písomnom počítaní sa objavujú omyly, ktoré však po upozornení vie samostatne opraviť

-myslenie je málo samostatné a pri úlohách na aplikáciu učiva -slovné úlohy potrebuje pomoc učiteľa

dostatočný

-vedomosti o prirodzených číslach sú s nedostatkami, vedomosti o počtových výkonoch sú tiež s mnohými medzerami

-sám chyby nenájde, a vie si ich opraviť len s pomocou učiteľa

-myslenie je málo samostatné, dokáže riešiť len jednoduché slovné úlohy a len s pomocou učiteľa

-zložené slovné úlohy nedokáže riešiť

nedostatočný

vedomosti o prirodzených číslach sú neúplné nedokáže porovnávať jednociferné a dvojciferné čísla, vedomosti o počtových výkonoch sú na nízkej úrovni
neovláda ani základné spoje počítania spamäti
nesamostatné myslenie, nedokáže riešiť ani jednoduché slovné úlohy

Pri ústnej odpovedi žiakov zisťujeme a hodnotíme osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou učebných osnov. Po ústnej odpovedi oznámi učiteľka žiakovi známku ihneď.

Pri hodnotení testov sa postupuje podľa tabuľky hodnotenia kontrolných prác.

menšie písomné práce ako sú 5 minútovky a10 minútovky s časovou dotáciou do 10 minút; tieto slúžia na overenie zvládnutia konkrétneho učiva. Sú ohodnotené známkou a po zapísaní následne odovzdané žiakom. Nearchivujú sa.
krátke testy;
ústne odpovede a riešenie príkladov pri tabuli;

Pri hodnotení sa využíva stupnica :

100 – 90% 1

89 – 75% 2

74 – 50% 3

49 – 25% 4

24 – 0% 5

INFORMATIKA

Pri klasifikácii výsledkov v informatike sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

1. schopnosť žiaka posudzovať správnosť použitých postupov a v prípade potreby aj nástrojov informačných a komunikačných technológií pri riešení rôznych úloh, schopnosť argumentovať a diskutovať o kvalite a efektívnosti rôznych postupov,
2. schopnosť správne navrhnúť postup riešenia danej úlohy poskladaním z menších úloh, zovšeobecňovaním iných postupov, analógiou, modifikáciou, kontrolou správnosti riešenia, nachádzaním a opravou chýb,
3. schopnosť riešiť konkrétne situácie pomocou známych postupov a metód, demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie a usporiadanie informácií, prezentovať informácie a poznatky,
4. porozumenie požadovaných pojmov, princípov a zručností, schopnosť ich vysvetliť, ilustrovať, zdôvodniť, uviesť príklad, interpretovať, prezentovať najmä pomocou zodpovedajúcich nástrojov informačných a komunikačných technológií,
5. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine žiakov.

Výsledná klasifikácia v predmete informatika zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov:
1. písomné – didaktické testy
2. praktické – projekty (podľa zadanej témy), praktické cvičenia na počítači,
3. ústne – ústne prezentovanie osvojených poznatkov, pri ktorom sa kladie dôraz nielen na kvalitu osvojenia, ale aj na spôsob ich prezentácie v logických súvislostiach a ich aplikáciou v praktických súvislostiach.

Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v informatike hodnotia podľa nasledovných kritérií:
1. súhrnné hodnotenie, ktoré sa odvíja od základného učiva definovaného

v obsahovom a výkonovom štandarde; výsledná klasifikácia závisí od miery jeho zvládnutia a hodnotí sa podľa kritérií vnútroškolskej stupnice,

1. hodnotenie projektov a praktických cvičení, ktoré preverujú schopnosť žiaka uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh.

Pri projektoch sa hodnotí:

- - odborná úroveň;
  - kvalita výstupu, grafická úroveň;
  - úroveň obhajoby;
  - využitie dostupných zdrojov – internet, použitá literatúra;

1. účasť v súťažiach a olympiádach

Písomné práce sa klasifikujú známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 % - 1

89 – 75 % - 2

74 – 50 % - 3

49 – 25 % - 4

24 – 0 % - 5

PRVOUKA

ročník

Kritéria hodnotenia:

- pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov riešenia úloh. Dôležité je tiež hodnotiť stupeň komunikácie a schopnosť samostatnej prezentácie svojej práce. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. Úroveň kombinovaných verbálnych, výtvarných a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov.
- priebežne sa hodnotí záujem žiaka o daný predmet a aktivita na vyučovacích hodinách.
- hodnotenie osvojených poznatkov na základe ústnej odpovede aspoň 1x za polrok.

ročník

kontrola verbálnych, písomných a grafických prejavov žiaka
pracovné listy, testy – priebežne, po prebratí tematických celkov
ústna odpoveď – minimálne 1-krát za polrok _ priebežne
aktivita žiaka – priebežne

Písomné práce (testy) sa v oboch ročníkoch klasifikujú známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 % - 1

89 – 75 % - 2

74 – 50 % - 3

49 – 25 % - 4

24 – 0 % - 5

PRÍRODOVEDA

3. a 4. ročník

Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

Na hodine prírodovedy hodnotíme žiakov známkou.

V prírodovede sa budeme zameriavať na hodnotenie:

rozvoja abstraktného myslenia
aktívnu manipuláciu s materiálmi
schopnosť identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky
schopnosť zovšeobecňovať na základe predchádzajúcich skúseností
schopnosť vyjadriť svoje predstavy o javoch Formy hodnotenia:

Priebežné hodnotenie záujmu žiaka o daný predmet a aktivitu na vyučovacích hodinách
Hodnotenie osvojených poznatkov ústnou odpoveďou – najmenej 2 – krát za polročné obdobie
Hodnotenie osvojených poznatkov písomnou formou najmenej 2 – krát za polrok Písomné práce, ktoré môžu trvať v rozsahu 15 – 25 minút, sa hodnotia podľa stupnice, ktorá vychádza z percentuálneho vyhodnotenia prác:

100 – 90% 1

89 – 75% 2

74 – 50% 3

49 – 25% 4

24 – 0% 5

Hodnotenie projektových úloh

Pri hodnotení žiackych projektov vychádzame z nasledovných kritérií:

dodržanie témy
rozvíjanie témy, hĺbka, obrázkový materiál, použitie zdrojov, samostatnosť, tvorivosť, nápaditosť, originalita
estetická úroveň

Projekty žiakov hodnotíme slovne, výstavkou najlepších projektov a najlepšie aj motivačnou známkou: známkou 1.

VLASTIVEDA

3. a 4. ročník

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. Na hodine Vlastivedy hodnotíme žiakov známkou.

Formy hodnotenia:

Priebežné hodnotenie záujmu žiaka o daný predmet a aktivitu na vyučovacích hodinách

Hodnotenie osvojených poznatkov ústnou odpoveďou – najmenej 2 -krát za polročné obdobie

Hodnotenie osvojených poznatkov písomnou formou najmenej 2 -krát za polrok Kontrolné práce sa hodnotia podľa stupnice, ktorá vychádza z percentuálneho vyhodnotenia prác:

100 – 90% 1

89 – 75% 2

74 – 50% 3

49 – 25% 4

24 – 0% 5

Menšiepráce ako sú 5 minútovky a10 minútovky s časovou dotáciou do 10 minút. Tieto slúžia na overenie zvládnutia konkrétneho učivu. Sú ohodnotené známkou a po zapísaní následne odovzdané žiakom. Nearchivujú sa.

HUDOBNÁ VÝCHOVA

Hodnotenie hudobnej výchovy je špecifické, pretože musí zohľadniť špecifický prínos hudobnej výchovy k vzdelanostnému rastu a formovaniu osobnosti žiaka. Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakoch. Preto učiteľ musí brať ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda brať do úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a záujmu o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činností a vedomostí.

Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:

priebeh vytvárania postojov

záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,
schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch a edukačných úlohách,
schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov,

priebeh získavania zručností a spôsobilostí

žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom, pritom využíva získané spevácke, intonačné a sluchové zručnosti a návyky,
orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,
hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo,
orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,
pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,
integrácia a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácií hudobnodramatických

činností,

aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia,

priebeh získavania hudobných vedomostí

vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,
poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie,
poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov a ich najznámejšie.

Klasifikujeme známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 % 1
89 – 75 % 2
74 – 50 % 3
49 – 25 % 4
24 – 0 % 5

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

Špecifikom výchovy prostredníctvom výtvarných činností a výtvarného vyjadrovania je, že sa v rámci jej procesu očakáva vlastný prístup žiaka k aplikácii technik, nástrojových a koordinačných zručnosti, ale najmä v oblasti vytvárania svojich osobných symbolických reprezentácií skutočnosti (obrazov, objektov, priestorových riešení, akčných a procesuálnych vyjadrení svojej fantázie, predstáv a reality vonkajšieho sveta).

Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj.

Učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:

priebeh vytvárania postojov:

prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy,
otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení,
cieľavedomosť riešení,
záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,
schopnosť spolupracovať,
schopnosť zaujímať stanoviska k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov;

priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),
formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka),
mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,
mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,
mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastne témy, koncepcie, návrhy; schopnosť
analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať zážitky);

priebeh získavania vedomostí:

znalosti oblasti vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými
edukačnými úlohami,
pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho,
znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania;

schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

Klasifikujeme známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 % 1
89 – 75 % 2
74 – 50 % 3
49 – 25 % 4
24 – 0 % 5

TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

Overovanie výkonov žiakov a ich hodnotenie sa uskutočňuje podľa všeobecných metodických pokynov formou primeranou veku.

Kritériá hodnotenia vo vzťahu k výkonovým štandardom

ovládanie základných lokomočných zručností (beh, skoky, chôdza..)
prevedenie jednoduchých gymnastických prvkov (kotúľ, sviečka...)
práca s loptou (hádzanie, chytanie, dribling..)
skupinová práca
dodržiavanie zásady fair play pri hrách a súťažení,
poznanie a predvádzanie detských pohybových hier
pozitívny vzťah k prírode, pohybovým aktivitám v prírodnom prostredí, ochrana prírody
osvojenie si základnej terminológie (nástup, rozcvička)

Hlavným kritériom je individuálne zlepšenie v pohybových zručnostiach, vedomostiach, psychomotorických schopnostiach, v snahe o lepšie výkony, ale i angažovanosť v telesnej výchove. Za týchto okolností prevládajúcim znakom v smere k žiakovi je pozitívne hodnotenie.

Pri skúšaní a hodnotení žiackych športových výkonov zisťujeme a hodnotíme to, čo sa žiak naučil a nesnažíme sa odhaľovať jeho nedostatky. Do úvahy berieme fyzické predpoklady žiakov a ich celkovú snahu na hodinách telesnej výchovy.
Žiak je z predmetu telesná a športová výchova hodnotený prevažne z praktických činností od prvého ročníka a na vysvedčení je klasifikovaný známkou.

PRACOVNÉ VYUČOVANIE

Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka. Pri hodnotení žiaka má prednosť pozorovanie jeho výkonu s predchádzajúcim výkonom, nie porovnávanie s výkonom spolužiakov. Pracovné vyučovanie má na prvom stupni ZŠ medzi ostatnými predmetmi významné postavenie. Je to špecifický predmet, v ktorom sa hodnotí duševná a manuálna činnosť. U žiakov hodnotíme, ako sa im podarilo zhotoviť rôzne jednoduché výrobky a úžitkové predmety. V samostatnom pracovnom procese sa formujú a hodnotia začiatočné i už nadobudnuté technické vedomosti, zručnosti a návyky. Žiak je z predmetu klasifikovaný známkou.

REGIONÁLNA VÝCHOVA

Pri priebežnom hodnotení – pochvala, ocenenie divákmi, umiestnenie na súťažiach. Žiakov budeme viesť k vzájomnému hodnoteniu a sebahodnoteniu. Žiakom vytvoríme dostatok príležitosti na vyjadrenie svojich názorov - ako sa im hodina páčila, v čom by privítali zmenu. Na konci roka budeme žiakov hodnotiť slovne – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval. Uskutočníme vystúpenia žiakov resp. predvedieme prezentácie dosiahnutých výsledkov na verejnosti, a to v rámci školy, na folklórnych slávnostiach v regióne Horehronie i mimo neho. Pôjde predovšetkým o vystúpenia DFS Heľpančok, výstavy ručných prác, tvorivé dielne, varenie tradičných jedál, prezentácie mladých bádateľov v rámci projektu „Literárny chodníček do dávnej minulosti“ a pod.

NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA

Spôsob hodnotenia : známkou, stupnica 1, 2, 3.

Kritériá hodnotenia:
- vzťah a prístup k predmetu,
- aktívna účasť na vyučovaní, tvorivá práca v skupine,
- aplikovanie teoretických vedomostí v projektovej a praktickej činnosti:

pracovné listy (3 za každý štvrťrok)

ročníkový projekt (jeden na tému Advent a Vianoce v kresťanskej rodine, druhý na tému Veľká noc)

ETICKÁ VÝCHOVA

Spôsob hodnotenia: absolvoval, neabsolvoval

Kritériá hodnotenia:

vzťah a prístup k predmetu,
aktívna účasť na vyučovaní.

Etická výchova

Na hodine etickej výchovy žiakov učiteľ hodnotí slovne. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, výtvarných, literárnych prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov.

Ústne skúšanie

-žiak správne aplikoval vhodné vedomosti a zručnosti do praxe

-žiak aktívne využíval správne pojmy pri práci a hodnote

-žiak samostatne vytváral autentické závery pri riešení

-žiak vhodne odôvodňoval vlastný názor

Skupinová práca

-žiak aktívne pracoval v skupine

-žiak správne riešil pridelenú úlohu,

-žiak tvorivo dopĺňal svojimi názormi prácu spolužiakov,

-žiak vhodne hodnotil prácu iných,

-žiak priateľsky vystupoval pri práci,

-žiak ohľaduplne pristupoval ku spolužiakom

HODNOTENIE ŽIAKOV ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM

Individuálne začlenených žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budeme hodnotiť podľa Metodických pokynov pre hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri určení metód a foriem práce hodnotenia týchto žiakov sa riadime odporúčaniami poradenských zariadení. Integrovaní žiaci sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu a plánu.

CELKOVÉ HODNOTENIE A SEBAHODNOTENIE ŽIAKOV

PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA

Hodnotenie je prítomné v každej komunikácii učiteľa so žiakom. Učiteľ na výkon žiaka reaguje – komentuje ho, pochváli, napomenie i pokarhá. Celkový proces hodnotenia na 1. stupni dotvára sebahodnotenie žiakov, ako i korektné hodnotenie spolužiakov preferované pri ústnych odpovediach, praktických či grafických prejavoch, pri hodnotení prezentácií, projektov, referátov... Sebahodnotenie vedie žiakov k vyššej angažovanosti, k zlepšeniu komunikácie, k lepšiemu vzájomnému pochopeniu, zlepšuje motiváciu žiaka, poskytuje učiteľovi cenné informácie o žiakovi, pomáha mu nájsť silné i slabé stránky žiaka. V procese hodnotenia je prepojenosť vzťahu učiteľa a žiaka najvýraznejšia. Žiak na skúšanie, hodnotenie a klasifikáciu reaguje, preto je potrebné, aby učiteľ s týmito metódami pracoval premyslene a zodpovedne s uplatňovaním primeranej náročnosti i pedagogického taktu.

Kritériá kontroly a hodnotenia žiaka ISCED 2, nižšie sekundárne vzdelávanie

A. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov základnej školy v predmete

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Postup pri hodnotení klasifikáciou

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk, sloh a literatúra.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak dosiahol v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka, ktoré sú v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov ŠkVP. Hodnotí sa schopnosť používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra je obsahová kvalita a jazyková správnosť ústnej odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom prejave má žiak preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov.

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov a písomných prác (kontrolné slohové práce), ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku.

Predmet slovenský jazyk a literatúra bude hodnotený ústnou aj písomnou formou. Pri ústnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov bude uprednostňované prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka, alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom. Bude sa zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou formou bude kontrolované a hodnotené osvojenie si základných poznatkov prostredníctvom písomky alebo didaktického testu na konci tematického celku. Zručnosti pri praktických aktivitách budú hodnotené slovne so stručným komentárom k výkonu žiaka. Samostatná práca žiakov a schopnosti práce s textom budú hodnotené priebežne verbálnou formou. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností bude kontrolovaná a hodnotená prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe dohody učiteľa so žiakmi.

Písomné prejavy zo SJL:

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami(UO) presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov, ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku, a to:

Počet, zameranie a klasifikácia kontrolných diktátov:

Stupnica: výborný (1).............0 - 1 chyba

chválitebný (2)...... 2 - 3 chyby

dobrý (3) ............... 4 – 7 chýb

dostatočný (4)....... 8 - 10 chýb

nedostatočný (5).....11 a viac chýb

Ročník	Počet diktátov	Rozsah	Téma
5.	4	50 – 60 plnovýznamových slov	Opakovanie učiva 4. ročníka
			Podstatné mená
			Prídavné mená
			Slovesá
6.	4	61 – 70 plnovýznamových slov	Opakovanie učiva 5. ročníka
			Prídavné mená
			Slovesné spôsoby
			Zhrnutie učiva 6. ročníka
7.	4	71 – 80 plnovýznamových slov	Opakovanie učiva 6. ročníka
			Cudzie slová
			Číslovky
			Zhrnutie učiva 7. ročníka
8.	4	81 – 90 plnovýznamových slov	Opakovanie učiva 7. ročníka
			Zvieracie podstatné mená m. r.
			Neživotné podstatné mená na –r,-l /L sg., N pl.
			Zhrnutie učiva 8. ročníka
9.	4	91 – 100 plnovýznamových slov	Opakovanie učiva 8. ročníka
			Interpunkcia
			Písanie čiarky v jednoduchom súvetí
			Zhrnutie učiva 9.ročníka

Písomné práce

V každom ročníku po prebraní a zopakovaní učiva napíšeme, polročnú a koncoročnú kontrolnú prácu. Žiaci sa klasifikujú známkou, dodržiavajú sa nasledovné kritériá hodnotenia písomných testov:

100% - 90% …………… výborný

89% - 75% ………….... chválitebný

74% - 50% ………….… dobrý

49% - 25%…………..... dostatočný

24% - 0%………….… nedostatočný

Učiteľ má v svojej kompetencii zadávať ďalšie čiastkové testy, úlohy, cvičenia a päťminútovky a podľa vlastnej potreby hodnotiť zvládnutie preberaných gramatických javov v časovom limite 10-20 minút. Výsledky hodnotenia učiteľ oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu do 10 dní. Ak žiak z dôvodu absencie nepíše niektorú z písomných prác, učiteľ môže dať žiakovi na napísanie tejto práce náhradný termín.

RORNÍK	POČET P Kontrolné slohové práce RÁC
5.ročník	1(sloh. práca)	rozprávanie s prvkami opisu
6 .ročník	2 (sloh. práce)	statický opis predmetu, rozprávanie s priamou rečou
7.ročník	2 (sloh. práce)	umelecký opis, charakteristika osoby
8.ročník	2 (sloh. práce)	slávnostný prejav, životopis
9.ročník	2 (sloh. práce)	výklad, úvaha

Kontrolnú slohovú prácu hodnotíme

Vonkajšia forma = 4 body max.

čitateľnosť – zreteľné odlíšenie veľkých a malých písmen, diakritické znamienka

zreteľné grafické členenie odsekov – 1,5 až 2 cm na začiatku riadka
prepísanie práce z konceptu do čistopisu za daný časový limit
čistota textu bez škrtania, používať okrúhle zátvorky a preškrtnutie vodorovne
dodržiavanie okrajov vnútorných i vonkajších, potreba rozdeľovania slov
dodržiavanie predpísaného rozsahu, menej i viac je nie maximálny počet bodov

Vnútorná forma = 20 bodov max.

OBSAH /max 4 body/

dodržanie témy – použitie kľúčových slov z názvu
myšlienkové vyústenie – zakončenie práce, záver /rozprávanie = pointa; výklad = vysvetlenie problému; úvaha = primeranosť vyjadrovania sa žiakov/

KOMPOZÍCIA /max 4 body/

uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu
vnútorná stavba, členenie textu do myšlienkových celkov, ich vyváženosť
nadväznosť a logickosť textu

JAZYK /max. 4 body/

správne použitie slovných druhov typických pre daný žáner
morfologická správnosť jazykových prostriedkov – väzba slovies, pádové koncovky
syntaktická správnosť jazykových prostriedkov – postavenie prívlastkov, slovosled
rôznorodosť, variabilnosť – neopakovanie slov, šírka slovnej zásoby

PRAVOPIS /max. 4 body/

4 body 0 – 4 chyby

3 body 5 – 8 chýb

2 body 9 – 12 chýb

1 bod 13 – 16 chýb

0 bodov 17 a viac chýb

(poznámka: o rovnakej chybe a interpunkcii a neznámych javoch a rovnosti chýb platí to isté čo pri diktátoch)

ŠTÝL (/max. 4 body)

správna štylizácia viet – zrozumiteľnosť textu ako celku
tvorivosť – tvorivá lexika
pútavosť – podanie zaujímavou, pútavou formou, ktorá vyvoláva v čitateľovi zvedavosť

Celkový dojem = 4 body max.

celkové vyznenie práce po jej prvom prečítaní
práca by nemala obsahovať nelogické názory, protispoločenské názory, protihumánne a neetické názory, názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia a iné.

Známky zapisujeme slovne s podpisom vyučujúceho. Pri písaní konceptu aj životopisu môže žiak použiť Pravidlá slovenského pravopisu. Hodnotenie pravopisu v slohových prácach závisí od rozsahu práce (porovnateľne s počtom slov v diktáte).

Pri hodnotení individuálne začlenených žiakov postupujeme podľa metodických pokynov z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov ZŠ a v zmysle Vyhlášky 223/2022 Z. z.

V kontrolnom diktáte vpisujú len sledovaný pravopisný jav, v prípade veľkého počtu chýb sa počet chýb iba vyčísli, ale známka nedostatočný sa neudeľuje.

Pri písomných previerkach môže individuálne začlenený žiak používať gramatické tabuľky, prehľady skloňovania; zjednodušujú sa zadania úloh a pristupuje sa aj k redukcii úloh.

Známky získané pri kontrole prostredníctvom týchto foriem majú pri celkovom hodnotení a klasifikácii najväčšiu váhu. Žiaci majú možnosť výslednú známku pri súhrnnom hodnotení a klasifikácii ovplyvniť aj známkami, ktoré majú menšiu váhu. Získať ich môžu za: vypracovanú domácu úlohu podľa zadania, za vlastnú tvorbu, aktivitu na vyučovaní, súťažiach, za vypracovanie referátov, za príspevky do školského časopisu ...

Vyučujúci na hodinách vyžaduje:

- aktívnu účasť na hodinách

- pripravenosť na vyučovanie,

- nosenie pomôcok,

- prejav zmysluplného názoru,

- zadanú prácu vypracovať pravidelne doma,

- schopnosť viesť dialóg a argumentovať,

- dlhodobo pozorovateľný záujem o proces vyučovania,

- dôraz na kreativitu,

- schopnosť komunikovať,

- adekvátny štýl prejavu.

Literárna zložka

A/ Písomné práce

V každom ročníku píšu žiaci po prebraní a zopakovaní učiva v jednotlivom tematickom celku písomnú prácu v časovom limite 20-25 minút. Ich počet závisí od počtu tematických celkov v ročníku a môžu mať rôznu podobu. Úlohy a otázky v písomných prácach sú hodnotené bodmi. Celkové hodnotenie písomných prác sa bude hodnotiť známkou 1 až 5 na základe percentuálnej úspešnosti a počtu získaných bodov v písomnej práci. Ak žiak z dôvodu absencie nepíše niektorú z písomných prác, učiteľ môže dať žiakovi na napísanie tejto práce náhradný termín. Termíny písomných prác vyučujúci žiakovi vopred oznámi. Učiteľ písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

B/ Umelecký prednes

Učiteľ klasifikuje v priebehu školského roka prednes 2 textov poézie alebo prózy, ktoré určí vyučujúci.

CUDZIE JAZYKY – ANJ, RUJ, ŠPJ

Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete cudzí jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch v súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami. Hodnotenie a klasifikácia v cudzom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú v čítaní, písaní, počúvaní a samostatnom ústnom prejave a dialógoch.

Hodnotenie žiaka zahŕňa nasledovné formy a metódy, overovania požiadaviek na jeho vedomosti a zručnosti:

1. písomné – didaktické testy, previerky zo SZ, tvorivé písanie – projekty

2. ústne – rozhovor, situačný rozhovor, opis obr., čítanie s porozumením, reprodukcia

Náročnosť sledovaných javov musí zodpovedať náročnosti definovanej v učebných osnovách vo vzdelávacích štandardoch a v Školskom vzdelávacom programe.

Kritéria hodnotenie ústneho prejavu :

- plynulosť prejavu

- rozsah slovnej zásoby

- aplikácia jazykových prostriedkov ( morfológia a syntax )

- výslovnosť a intonácia

- úroveň porozumenia textu

- plynulosť, výslovnosť a intonácia čítania textu

- reprodukcia pochopeného textu

Kritéria hodnotenia písomného prejavu :

- rozsah slovnej zásoby

- morfologické a syntaktické štruktúry

- členenie textu

- relevantnosť danej témy

Intervaly: didaktické testy po prebratí tematického celku, minim. 6x/ročne

previerky zo SZ – priebežne, (slúžia na spätnú väzbu, rekvencia podľa potreby)

tvorivé písanie, projekty – po vybratom TC minim. 2x/ročne

Didaktické testy hodnotíme podľa prijatej percentuálnej stupnice

- hodnotiaca škála:

100% - 90% - 1 (výborný)

89% - 75% - 2 (chválitebný)

74% - 50% - 3 (dobrý)

49% - 25% - 4 (dostatočný)

24% - 0% - 5 ( nedostatočný)

MATEMATIKA

- predmet kontroly: dosiahnuté vedomosti, zručnosti a osvojené základné poznatky stanovené výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu

- metódy a formy kontroly: kontrola verbálnych, písomných a grafických prejavov žiaka

- nástroje: štvrťročné písomné práce (školské úlohy), kontrolné práce, päťminútovky, testy, ústna odpoveď

- intervaly: štvrťročné písomné práce – štvrťročne,

kontrolné práce – priebežne, po prebratí tematických celkov päťminútovky – priebežne, podľa potreby (slúžia na spätnú väzbu, ich klasifikácia má najmenšiu váhu) testy – priebežne, podľa potreby minimálne dva.

- kritériá, ukazovatele hodnotenia:

- úroveň verbálnych prejavov žiaka: ústne odpovede – cielené skúšanie žiaka pri tabuli, krátke odpovede počas vysvetľovania, precvičovania a overovania učiva. Žiak bude takto hodnotený minimálne raz za hodnotiace obdobie.

- úroveň písomných prejavov žiaka – hodnotené známkou podľa bodovej stupnice

- úroveň grafických prejavov žiaka - hodnotené známkou podľa bodovej stupnice: presné meranie, pomenovanie geometrických útvarov, geometrické zapisovanie údajov (postup pri rysovaní, označovanie priamok a útvarov), priestorová orientácia, úhľadnosť, estetickosť (čistota práce, hrúbka čiar).

- hodnotiaca škála: prijatá bodová stupnica (viď príloha č.1) a percentuálna stupnica:

100% - 90% - 1 (výborný)

89% - 75% - 2 (chválitebný)

74% - 50% - 3 (dobrý)

49% - 25% - 4 (dostatočný)

24% - 0% - 5 ( nedostatočný)

Počet písomných 45-minútových prác (štvrťročná, polročná, trištvrteročná, koncoročná) je stanovený minimálne na počet 4. Testy zaradené podľa uváženia učiteľa v rozsahu 10 min. a päťminútovky a bleskovky majú pre žiakov motivačný charakter a ich počet je na uvážení vyučujúceho pedagóga.

MATEMATICKÉ A FINANČNÉ MINIMUM

Predmet sa bude hodnotiť slovne. Priebežné hodnotenie: pochvala, bodovanie, vzájomné hodnotenie, sebahodnotenie. Celkové hodnotenie: aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval. Hodnotiť sa bude predovšetkým aktívny prístup žiaka k riešeniu jednotlivých tvorivých úloh s cieľom zvýšiť vlastnú úroveň matematickej a finančnej gramotnosti a kritického myslenia. Odporúča sa využívať vo vysokej IKT školy vrátane programov zameraných na matematickú a finančnú gramotnosť žiakov a v čo najväčšej miere spájať teóriu s praxou bežného života spoločnosti.

INFORMATIKA

Hodnotiť sa budú ústne odpovede, praktické zadania úloh, referáty a projekty. Pri praktických aktivitách využívať slovné hodnotenie praktických zručnosti s dôrazom na samostatnosť a správnosť vypracovaných praktických zadaní.

- kritériá, ukazovatele hodnotenia:

- verbálne prejavy – vysvetliť a zaradiť pojmy programy WORD, EXCEL, Power Point

- prezentačné práce – porozumenie zadanej úlohy, estetickosť, náročnosť, použitie funkcií, vyhľadávanie informácií

- prídavné zariadenia – vymenovať a práca s nimi

Hodnotiaca stupnica:

100% – 90% – 1 (výborný)

89% – 75% – 2 (chválitebný)

74% – 50% – 3 (dobrý)

49% – 25% – 4 (dostatočný)

24% – 0% – 5 (nedostatočný)

Motivačné hodnotenie – známkovaná aktivita žiakov známkou výborný za výnimočnú prácu

Kontrolné hodnotenie – hodnotenie praktickej samostatnej práce, hodnotenie projektov.

Pri klasifikácii výsledkov v informatike sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:
1. schopnosť žiaka posudzovať správnosť použitých postupov a v prípade potreby aj nástrojov informačných a komunikačných technológií pri riešení rôznych úloh, schopnosť argumentovať a diskutovať o kvalite a efektívnosti rôznych postupov,
2. schopnosť správne navrhnúť postup riešenia danej úlohy poskladaním z menších úloh, zovšeobecňovaním iných postupov, analógiou, modifikáciou, kontrolou správnosti riešenia, nachádzaním a opravou chýb,
3. schopnosť riešiť konkrétne situácie pomocou známych postupov a metód, demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie a usporiadanie informácií, prezentovať informácie a poznatky,
4. porozumenie požadovaných pojmov, princípov a zručností, schopnosť ich vysvetliť, ilustrovať, zdôvodniť, uviesť príklad, interpretovať, prezentovať najmä pomocou zodpovedajúcich nástrojov informačných a komunikačných technológií,
5. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne, ale aj v skupine žiakov.
Výsledná klasifikácia v predmete informatika zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov:
1. písomné – didaktické testy
2. praktické – projekty (podľa zadanej témy), praktické cvičenia,
3. ústne – ústne prezentovanie osvojených poznatkov, pri ktorom sa kladie dôraz nielen na kvalitu osvojenia, ale aj na spôsob ich prezentácie v logických súvislostiach a ich aplikáciou v praktických súvislostiach.
Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v informatike klasifikujú podľa nasledovných kritérií:

a) súhrnné hodnotenie, ktoré sa odvíja od základného učiva definovaného v obsahovom a výkonovom štandarde; výsledná klasifikácia závisí od miery jeho zvládnutia a hodnotí sa podľa kritérií vnútroškolskej stupnice,

b) hodnotenie projektov a praktických cvičení, ktoré preverujú schopnosť žiaka uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh.

Pri projektoch sa hodnotí:

odborná úroveň;
kvalita výstupu, grafická úroveň;
úroveň obhajoby;
vypracovanie protokolu na požadovanej úrovni.

FYZIKA

Žiaci sú hodnotení priebežne. Kontrolu vedomostí realizujeme formou testov – 4 testy za školský rok a krátkymi písomnými prácami priebežne.

Žiak je ústne skúšaný aspoň raz za klasifikačné obdobie.

Dôležitosť sa prikladá tvorbe a prezentácii projektov (za školský rok 2 projekty).

Stupnica na hodnotenie testov:

100 - 90% výborný,

89 - 75% chválitebný,

74 - 50% dobrý,

49 - 25% dostatočný,

24 - 0% nedostatočný

Hodnotenie projektov

Sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

splnenie cieľa projektu,
prezentácia projektu,
používanie správnej terminológie,
estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov výborný,

6 - 5 bodov chválitebný,

4 - 3 body dobrý,

2 - 1 bod dostatočný

Projekty:

ROČNÍK	TEMATICKÝ CELOK
6.	Vlastnosti kvapalín a plynov Vlastnosti pevných látok
7.	Skúmanie premien skupenstva látok Teplo
8.	Optika Práca s energiou
9.	Magnetické vlastnosti látok Vedenie elektrického prúdu v kovových vodičoch

Pri celkovom hodnotení žiaka v predmete musí prevažovať počet známok z ústnych

odpovedí nad písomnými.

CHÉMIA

- predmet kontroly: dosiahnuté vedomosti, zručnosti a osvojené základné poznatky stanovené výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu v jednotlivých ročníkoch ŠkVP

- metódy a formy kontroly: kontrola verbálnych, písomných a grafických prejavov žiaka

- nástroje: kontrolné práce, krátke previerky - testy, laboratórne práce a praktické cvičenia, ústna odpoveď, samostatná práca žiaka - prezentácia

- intervaly: kontrolné práce – priebežne, po prebratí tematických celkov minimálne 2x

previerky, testy – priebežne, podľa potreby a uváženia pedagóga - minimálne 2x

laboratórne práce a praktické cvičenia – priebežne, podľa potreby minimálne 3x, v 9. roč. 2x

ústna odpoveď – minimálne 1-krát za polrok

samostatná práca žiaka - prezentácia – priebežne podľa rozhodnutia učiteľa

- kritériá, ukazovatele hodnotenia:

úroveň verbálnych prejavov žiaka

ústne odpovede sú zamerané na preverenie slovného vyjadrenia a vysvetlenia preberaných pojmov z učiva, ktorého rozsah stanoví vyučujúci vopred (väčšinou nové učivo a 2 učivá, na ktoré nadväzuje). Výsledky hodnotenia sa žiak dozvedá hneď.

Hodnotiaca škála:

Stupeň 1 (výborný) Žiak učivo ovláda, jeho ústny prejav je samostatný bez pomoci vyučujúceho. Vie pohotovo odpovedať na doplňujúce otázky.

Stupeň 2 (chválitebný) Žiak učivo ovláda, jeho ústny prejav je samostatný s menšími podnetmi učiteľa. Pri doplňujúcich otázkach má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. S pomocou učiteľa ich vie odstrániť.

Stupeň 3 (dobrý) Žiak má v osvojenom učive medzery. Jeho ústny prejav je s menšími nedostatkami, potrebuje podnet učiteľa. Pri doplňujúcich otázkach vie reagovať len s pomocou učiteľa.

Stupeň 4 (dostatočný) Žiak má závažné medzery a nedostatky v osvojenom učive. Pri ústnom prejave sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný. Pri doplňujúcich otázkach dokáže žiak vážne nedostatky s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný) Žiak si neosvojil vedomosti, má závažné medzery, a preto ich nedokáže využívať. Jeho ústny prejav je nesamostatný. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

úroveň písomných prejavov žiaka

uskutočňuje sa formou testu alebo písomnej práce s tvorbou odpovede. Otázky testov (písomiek) majú bodové hodnoty. Výsledky písomných prác oznámi žiakom učiteľ a predloží ich k nahliadnutiu najneskôr do 14 dní. Výsledné hodnotenie je vyjadrené známkou podľa stupnice hodnotenia:

            100 - 90% výborný
            89 - 75% chválitebný
            74 - 50% dobrý
            49 - 25% dostatočný
            24 - 0% nedostatočný

termín testov (písomiek) vyučujúci žiakom vopred oznámi. Testy (písomky) po skončení tematického celku sú povinné. V prípade odôvodnenej neprítomnosti žiaka mu bude vyučujúcim pridelený náhradný termín písomnej práce.

laboratórne práce

– pri praktických aktivitách hodnotíme praktické zručnosti (vrátane správnosti nákresov a schém aparatúr podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. Témy praktických aktivít sú zapracované v časovo tematických plánoch.

Kritériá hodnotenia laboratórnych prác z chémie (7.-9.ročník):

Známka	Príprava	Riešenie	Doplňujúce úlohy	Záver	Samostatnosť žiaka	Úprava
1	Teoretické úlohy sú správne vypracované	Správne riešené všetky úlohy	Aspoň polovica úloh je správne	Správne odborne formulované závery	Veľmi dobrá	Veľmi dobrá
2	Menšie nedostatky vo vypracovaných úlohách	Menšie chyby v úlohách (výpočty)	Aspoň polovica úloh je správne	Správne odborne formulované závery, menšie Štylistické ch.	dobrá	dobrá
3	Menšie nedostatky vo vypracovaných úlohách	Menšie chyby v úlohách (výpočty)	Chýbajú	Nepresná formulácia záveru, štylistické aj menšie odborné chyby	Žiak nepracuje celkom samostatne	Málo prehľadné
4	Chyby vo vypracovaných úlohách	Riešené úlohy sú chybné, nepresné	Chýbajú	Zle formulovaný alebo chýbajúci záver	Nevie samostatne pracovať	Neprehľadná

samostatná práca žiaka - prezentácia
Prezentácia vlastnej práce a získaných výsledkov žiaka podľa vopred zadaných kritérií. Pri hodnotení prezentácie sledujeme:

- splnenie cieľa úlohy- žiak získa 2 body,

- používanie správnej terminológie- žiak získa 2 body,

- práca s textom, informáciami- žiak získa 2 body,

- uvedenie zdrojov informácií - žiak získa 2 body

- odprezentovanie výsledkov- žiak získa 1 bod,

- estetický vzhľad- žiak získa 1 bod,
Spolu môže žiak získať 10 bodov.
Hodnotiaca škála: 10 - 8 bodov výborný (1),

7- 6 bodov chválitebný (2),

5 - 4 body dobrý (3),

3 - 2 body dostatočný(4)
1- 0 bodov nedostatočný (5)

doplnkové motivačné hodnotenie:
-zapájanie sa do súťaží a olympiád – za každé úspešné absolvovanie žiak získa stupeň 1 (výborný),

-úroveň písomných prejavov (dobrá úprava zošita, správne vypracované poznámky a domáce úlohy, najrýchlejšie a správne vyriešenie zadanej úlohy na hodine) – žiak získa stupeň 1 (výborný) .

Hodnota (váha) známok

štandardná váha:
- ústne odpovede, previerky po tematickom celku, krátke písomné práce, prezentácie

polovičná váha:
- laboratórne práce, doplnkové motivačné hodnotenie.

Najväčšiu váhu majú dôležité písomné previerky a ústne odpovede, ale do úvahy berieme aj
ďalšie známky podľa ich váhy. Celkový obraz žiaka a vzťah k predmetu a povinnostiam
dotvára aj doplnkové hodnotenie, ktoré sa tiež berie do úvahy pri polročnej a koncoročnej
klasifikácii.
K žiakom so ŠVVP a k integrovaným žiakom má učiteľ individuálny prístup. Žiaci so ŠVVP
sú hodnotení s ohľadom na svoje možnosti a v súlade s platnými metodickými pokynmi.

BIOLÓGIA

Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka sú:

hodnotenia za ústne odpovede

- minimálne 1 krát za polrok, v prípade potreby je možné odpovedať aj viackrát. Pri tejto forme kontroly zisťujeme a hodnotíme najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Výsledky hodnotenia sa žiak dozvedá hneď.

Hodnotiaca škála:

Stupeň 1 (výborný) Žiak učivo ovláda, jeho ústny prejav je samostatný bez pomoci vyučujúceho. Vie pohotovo odpovedať na doplňujúce otázky.

hodnotenia písomných prác

– uskutočňuje sa formou testu alebo písomnej práce s tvorbou odpovede. Otázky testov (písomiek) majú bodové hodnoty. Výsledky písomných prác oznámi žiakom učiteľ a predloží ich k nahliadnutiu najneskôr do 14 dní. Výsledné hodnotenie je vyjadrené známkou podľa stupnice hodnotenia:

            100 - 90% výborný
            89 - 75% chválitebný
            74 - 50% dobrý
            49 - 25% dostatočný
            24 - 0% nedostatočný

termín testov (písomiek) vyučujúci žiakom vopred oznámi. Testy (písomky) po skončení tematického celku sú povinné. V prípade odôvodnenej neprítomnosti žiaka mu bude vyučujúcim pridelený náhradný termín písomnej práce.

hodnotenie praktických aktivít

– pri praktických aktivitách hodnotíme praktické zručnosti (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. Témy praktických aktivít sú zapracované v časovo tematických plánoch.

Počet praktických aktivít v jednotlivých ročníkoch počas celého školského roka:

5. a 7. ročník – min. 3 praktické aktivity

6., 8. a 9. ročník – min. 2 praktické aktivity

Kritéria hodnotenia praktických cvičení BIOLÓGIA (5.-9. ročník)

Stupeň 1 (výborný)

Obsahuje všetky dohodnuté časti: názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup ,
záznamy o pozorovaní, alebo pokuse a záver. Protokol má vopred dohodnutú formu.
Záznamy o pozorovaniach sú autentické (napísané a nakreslené v škole v priebehu cvičenia).
Nákresy sú originálne. Ak sú vyhotovené podľa prírodniny, alebo mikroskopického obrazu nie sú
kópiou obrázku v učebnici. Vystihujú podstatu pozorovaného javu. Majú primeranú veľkosť, takú, aby
sa dôležité časti dali dobre rozlíšiť. Záver je jasný a zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia.
Stupeň 2 (chválitebný)

Obsahuje všetky dohodnuté časti: názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup
záznamy o pozorovaní alebo pokuse a záver. Protokol má vopred dohodnutú formu.
Záznamy o pozorovaniach sú autentické (napísané a nakreslené v škole v priebehu cvičenia).
Nákresy sú originálne. Ak sú vyhotovené podľa prírodniny alebo mikroskopického obrazu nie sú
kópiou obrázku v učebnici. Vystihujú podstatu pozorovaného javu. Majú primeranú veľkosť, takú, aby
sa dôležité časti dali dobre rozlíšiť, aj keď nie je dokonale zvládnutá technika schematickej kresby.
Záver zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia.
Stupeň 3 (dobrý)

Obsahuje dohodnuté časti, ale vyskytujú sa menšie nedostatky (napríklad niektoré časti nie sú
kompletné): názov a cieľ (zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup, záznamy o pozorovaní
alebo pokuse a záver. Záznamy o pozorovaniach sú autentické (napísané a nakreslené v škole v
priebehu cvičenia). Ak sú nákresy vyhotovené podľa prírodniny alebo mikroskopického obrazu nie sú
kópiou obrázku v učebnici alebo kresby spolužiaka a vystihujú podstatu pozorovaného javu. Záver
zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia.
Stupeň 4 (dostatočný)

Obsahuje dohodnuté časti, ale tie sú nekompletné, alebo niektorý dokonca chýba: názov a cieľ
(zámer) cvičenia, použitý materiál, pomôcky, postup záznamy o pozorovaní alebo pokuse a záver.
Záznamy o pozorovaniach nie sú autentické (sú dopísané dodatočne, nie v priebehu cvičenia). Ak sú
nákresy vyhotovené podľa prírodniny alebo mikroskopického obrazu sú kópiou obrázku v učebnici
alebo kresby spolužiaka alebo nevystihujú dostatočne podstatu pozorovaného javu. Záver aspoň
približne zodpovedá cieľu (zámeru) cvičenia. Záznam obsahuje formálne chyby.
Na hodnotenie Stupeňom 5 (nedostatočný) odovzdaná práca nespĺňa ani kritériá pre Stupeň 4.

samostatná práca žiaka – prezentácia, plagát, poster
Prezentácia vlastnej práce a získaných výsledkov žiaka podľa vopred zadaných kritérií. Pri hodnotení prezentácie sledujeme:

- splnenie cieľa úlohy- žiak získa 2 body,

- používanie správnej terminológie- žiak získa 2 body,

- práca s textom, informáciami- žiak získa 2 body,

- uvedenie zdrojov informácií - žiak získa 2 body

- odprezentovanie výsledkov- žiak získa 1 bod,

- estetický vzhľad- žiak získa 1 bod,
Spolu môže žiak získať 10 bodov.
Hodnotiaca škála: 10 - 8 bodov - výborný (1),

7- 6 bodov - chválitebný (2),

5 - 4 body - dobrý (3),

3 - 2 body - dostatočný(4)
1- 0 bodov - nedostatočný (5)

doplnkové motivačné hodnotenie:
-zapájanie sa do súťaží a olympiád – za každé úspešné absolvovanie žiak získa stupeň 1 (výborný),

Hodnota (váha) známok

štandardná váha:
- ústne odpovede, previerky po tematickom celku, krátke písomné práce, prezentácie

polovičná váha:
- praktické cvičenia, doplnkové motivačné hodnotenie.

TECHNIKA

V predmete sa hodnotí kvalita vedomostí a zručností, pričom sa prihliada na systematickosť práce a pripravenosť žiaka na vyučovanie. Klasifikujú sa teoretické vedomosti, praktický výkon ( práca na úlohe zadanej na PC, konštrukčnej úlohe alebo práca na výrobku). Žiak je hodnotený klasifikáciou minimálne dvakrát za polrok.

Metódy hodnotenia: Ústne skúšanie, písomné skúšanie, praktické skúšanie.

Proces hodnotenia sa zameriava na nasledovné oblasti:

zapamätanie si poznatkov – žiaci dokážu poznatky: reprodukovať, vymenovať, definovať, nakresliť,
porozumenie poznatkov – žiaci dokážu poznatky: vysvetliť, zadefinovať, opísať, vyjadriť vlastnými slovami,
použitie poznatkov (špecifický transfer) – žiaci dokážu poznatky: demonštrovať, aplikovať, vyskúšať, riešiť.

Formy hodnotenia:

písomná (grafická) forma hodnotenia vychádza z celoškolskej stupnice

Stupnica tematických testov:

100 - 90% výborný,

89 - 75% chválitebný,

74 - 50% dobrý,

49 - 25% dostatočný,

24 - 0% nedostatočný.

praktická forma hodnotenia: pre tematické celky, kde má žiak zvládnuť pracovné operácie, prípadne pracovné postupy;
ústna forma hodnotenia: žiak prakticky demonštruje, definuje jav, obhajuje spôsob riešenia problému, prezentuje vlastný projekt.

Hodnotenie projektov a referátov sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

splnenie cieľa projektu,
prezentácia projektu,
používanie správnej terminológie,
estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov výborný,

6 - 5 bodov chválitebný,

4 - 3 body dobrý,

2 - 1 bod dostatočný.

ústna forma hodnotenia je vhodná pre všetky tematické celky, hlavne ak žiak prakticky demonštruje, definuje jav, obhajuje spôsob riešenia problému, prezentuje vlastný projekt.

DEJEPIS

Písomné práce

Po jednotlivých tematických celkoch žiaci napíšu písomnú prácu v trvaní 20-25 min. Počet písomných prác za klasifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci žiakom vopred oznámia. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť známkou podľa počtu získaných bodov za správne odpovede v súlade s vnútroškolskou stupnicou. Ak žiakovi z dôvodu absencie chýba niektorá z písomných prác, vyučujúci môže žiakovi dať náhradný termín na písanie chýbajúcej práce.

Na získanie spätnej väzby alebo preverenie systematickej prípravy na vyučovanie môžu žiaci napísať krátku (max. 10 min.) písomnú previerku hodnotenú známkou. Táto písomná previerka bude preverovať vedomosti žiakov z najnovšieho učiva a učiteľ ju žiakom nemusí vopred oznámiť. Písomné práce i previerky môžu mať formu testu.

Ústne odpovede

Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém - žiak by mal mať minimálne dve ústne odpovede za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neoznamuje. Žiak bude hodnotený známkou podľa presnosti, plynulosti, istoty vo vyjadrovaní v danej téme, úrovne zvládnutia učiva (systematická príprava na vyučovanie dejepisu).

Aktivity

Aktivity na hodine – pod aktivitou sa rozumie krátke ústne odpovede žiakov na otázky učiteľa počas vyučovacej hodiny.

Samostatná aktivita – vypracovanie krížovky, referátu, vyhľadanie doplnkovej historickej literatúry /encyklopédia, obrazová publikácia/, ktorá sa týka preberaného učiva na báze dobrovoľnosti. Dôležitým kritériom je dodržanie stanovenej témy, ústne odprezentovanie projektu, dodržanie termínu. Aktivity sú hodnotené známkou, majú len doplňujúci charakter.

Práca s knihou

Práca s knihou bude mať dve formy: vyhľadávanie správnych odpovedí na konkrétne otázky z učebnice dejepisu a ich písomná formulácia alebo zhotovenie časovej priamky z určitého časového úseku slovenských či svetových dejín. Táto forma práce bude hodnotená známkou.

Celkové hodnotenie

Výsledné hodnotenie žiaka bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebežných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca žiaka na hodinách, systematickosť učenia sa, úroveň písomných prejavov (úprava zošita, vypracované poznámky, domáce úlohy), účasť na dejepisnej olympiáde, prejavený záujem nad rámec stanovených povinností.

GEOGRAFIA

Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka sú:

- hodnotenia za ústne odpovede – jedenkrát za štvrťrok, v prípade potreby je možné odpovedať aj viackrát. Pri tejto forme kontroly zisťujeme a hodnotíme najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu a prácu s mapou. Výsledky hodnotenia sa žiak dozvedá hneď.

- hodnotenia písomných prác – písomnou formou hodnotiť a kontrolovať vedomosti na konci tematického celku, alebo po skupine podobných učebných tém, podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Výsledky písomných prác oznámi žiakom učiteľ a predloží ich k nahliadnutiu.

Hodnotenie: 100 – 90% - výborný

89 – 75% -chválitebný

74 – 50% - dobrý

49 – 25% - dostatočný

24 – 0% - nedostatočný

- motivačné hodnotenia - sú výsledkom samostatnej práce žiaka na projektoch, referátoch a záujmových úlohách zadaných učiteľom. Žiaci na základe inštrukcií učiteľa spracujú zadanú tému, prípadne ju aj prezentujú. Učiteľ oznámi výsledky hodnotenia prác po zhliadnutí, prípadne po prezentácii projektu.

Zoznam projektov:

Ročník	Tematický celok
Ročník	polrok	polrok
V.	Objavovanie Zeme a vesmíru	Cestujeme a spoznávame Zem
VI.	Afrika	Ázia
VII.	Prírodné pomery Európy	Charakteristika štátu v Európe
VIII.	Prírodné krásy SR	Kraje na Slovensku
IX.	Austrália, Oceánia, Polárne oblasti	Amerika

OBČIANSKA NÁUKA

Predmet je klasifikovaný. Prevažuje ústne skúšanie. Krátke písomné previerky sa píšu po prebratí tematického celku a sú hodnotené nasledovnou stupnicou:

100 - 90% výborný,

89 - 75% chválitebný,

74 - 50% dobrý,

49 - 25% dostatočný,

24 - 0% nedostatočný.

Projekty a referáty sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

splnenie cieľa projektu,
prezentácia projektu,
používanie správnej terminológie,
estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov výborný,

6 - 5 bodov chválitebný,

4 - 3 body dobrý,

2 - 1 bod dostatočný.

Učiteľ prihliada na teoretické vedomosti, úroveň osvojenia si základných informácií, ako i na záujem o problematiku a najmä schopnosti aplikovať získané vedomosti v praxi.

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

Žiaci budú hodnotení podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Predmet sa klasifikuje.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov budú vychádzať zo:

sústavného diagnostického pozorovania žiaka, sledovaním výkonu a jeho pripravenosti na vyučovanie,
prevažovať bude ústne hodnotenie, referáty, projekty, prezentácie a aktivita v teréne,
počas vyučovacích hodín sú žiaci hodnotení a povzbudzovaní aj ústnymi pochvalami.

Hodnotené bude:

stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu,
osvojenie si potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
kvalita prejavu a výsledkov činností
osvojenie a uplatňovanie naučených schopností v praxi,
schopnosť spolupracovať s inými,
schopnosť sebahodnotenia a hodnotenia iných,
miera morálneho a etického rozvoja žiaka,
aktivita a snaha zapájať sa do činností na vyučovaní,
domáca príprava.

Výchovno–vzdelávacie výsledky sa klasifikujú podľa týchto požiadaviek:

Stupeň 1 (výborný) Žiak ovláda poznatky, samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí.

Stupeň 2 (chválitebný) Žiak ovláda poznatky, s menšími podnetmi učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti.

Stupeň 3 (dobrý) Žiak má v osvojení poznatkov a pri ich využívaní medzery. Kľúčové kompetencie využíva s menšími nedostatkami, potrebuje podnet učiteľa pri riešení jednotlivých úloh. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť.

Stupeň 4 (dostatočný) Žiak má závažné medzery a nedostatky v poznatkoch a v ich využívaní. Pri riešení úloh sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný) Žiak si neosvojil vedomosti, má závažné medzery, a preto ich nedokáže využívať. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

ČLOVEK A HODNOTY

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov základnej školy vo výchovných predmetoch

Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Učiteľ berie ohľad na schopnosti žiaka, na jeho nadanie, záujem, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi, nie porovnávanie s výkonom spolužiakov. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytli žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách aj vývoji.

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

Predmet výtvarná výchova sa neklasifikuje známkou. Na konci roka hodnotenie slovné – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval.

- predmet kontroly: dosiahnuté zručnosti, prístup a samostatnosť žiaka

- metódy a formy kontroly: kontrola grafických prejavov žiaka, postojov, zručností

- nástroje: obrazy, objekty, priestorové riešenia, vyjadrenie fantázie, predstáv a reality

- intervaly: nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka, žiak by mal byť hodnotený v rámci každého metodického radu

- kritériá, ukazovatele hodnotenia:

- priebeh vytvárania postojov (prístup, otvorenosť, cieľavedomosť, záujem), priebeh získavania zručností (technické zručnosti, fšpormálne zručnosti, mentálne spôsobilosti),

- priebeh získavania vedomostí (znalosť materiálov, techník, pochopenie výtvarného diela), schopnosť realizácie výsledného artefaktu

- iniciatívnosť a tvorivosť žiaka, snaha ovládať zručnosti, schopnosť a pokroky pri interpretovaní svojich zážitkov.

HUDOBNÁ VÝCHOVA

Predmet hudobná výchova sa neklasifikuje známkou. Na konci roka hodnotenie slovné – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval.

Budeme hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy.

- Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácii, sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva.

- Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakov. Preto učiteľ musí brať ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda brat do úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a záujmu o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činnosti a vedomostí. Aj slovné hodnotenie hudobnej výchovy vyžaduje osobný, diferencovaný prístup učiteľa k žiakovi.

Metódy, formy a prostriedky hodnotenia:

• sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a nadania,

• sústavným pozorovaním hudobných prejavov žiaka a jeho pozornosti na vyučovaní –

neodporúča sa vyžadovať sólový hudobný výkon žiaka, úroveň hudobných činnosti sledujeme v skupinách,

• hodnotením reakcie žiaka na hudbu slovom, pohybom, prípadne výtvarným prejavom,

• ústnym preverovaním úrovne vedomostí o hudbe hlavne pri hudobných činnostiach.

Kritériá hodnotenia:

Kritériá slovného hodnotenia sú vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich postupné dosahovanie na zreteli.

Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:

a) priebeh vytvárania postojov:

– záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,

– schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch a edukačných úlohách,

– schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov,

b) priebeh získavania zručnosti a spôsobilostí:

– žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačné čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom, pritom využíva získané spevácke, intonačne a sluchové zručností a návyky,

– orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,

– hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo,

– orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,

– pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,– integrácia a transfer hore uvedených zručnosti a spôsobilostí pri realizácií hudobnodramatických činnosti,– aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia,

c) priebeh získavania hudobných vedomostí:

– vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

– poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie,

– poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov a ich najznámejšie diela, vedieť ich zaradiť do štýlových období.

Orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia hudobnej výchovy

TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu.

Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:

posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka;
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí.

Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.

Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení známkou. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom.

NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA

Spôsob hodnotenia : známkou, stupnica 1, 2, 3.

Kritériá hodnotenia:
- vzťah a prístup k predmetu,
- aktívna účasť na vyučovaní, tvorivá práca v skupine,
- aplikovanie teoretických vedomostí v projektovej a praktickej činnosti:

pracovné listy (3 za každý štvrťrok)

ročníkový projekt (jeden na tému Advent a Vianoce v kresťanskej rodine, druhý na tému Veľká noc)

ETICKÁ VÝCHOVA

Predmet mediálna výchova sa neklasifikuje známkou. Na konci roka hodnotenie slovné – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval.

Kritériá hodnotenia:

vzťah a prístup k predmetu,
aktívna účasť na vyučovaní.

MEDIÁLNA VÝCHOVA

Predmet mediálna výchova sa neklasifikuje známkou. Hodnotenie je realizované slovnou formou. Pri priebežnom hodnotení – pochvala, povzbudivé slová, atribúcia kladných vlastností a postojov. Žiakov vedieme ku vzájomnému hodnoteniu a sebahodnoteniu. Žiaci majú tiež príležitosť vyjadriť sa, ako sa cítili, ako sa im hodina páčila a v čom by privítali zmenu. Na konci roka hodnotenie slovné – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval. Na hodine MEV sa odporúča pokračovať v projekte: „Dobrý deň, priatelia o chvíľu vysielame“. Hodnotenie na konci hodnotiacich období: aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval.

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

Predmet mediálna výchova sa neklasifikuje známkou. Pri priebežnom hodnotení – pochvala, atribúcia kladných vlastností a postojov. Žiakov vedieme ku vzájomnému hodnoteniu a sebahodnoteniu. Žiaci majú tiež príležitosť vyjadriť sa, ako sa cítili, ako sa im hodina páčila a v čom by privítali zmenu. Na konci roka hodnotenie slovné – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval. Odporúča sa uskutočniť triedny alebo školský multikultúrny deň vychádzajúci z predchádzajúcej najmenej štvrťročnej skupinovej práce žiakov. Podporovať prácu s mediálnymi obsahmi s dôrazom na kritické myslenie žiakov. Spolupracovať s koordinátorom pre problematiku globalizácie, multikultúrnej, mediálnej výchovy a výchovy k ľudským právam.

CELKOVÉ HODNOTENIE A SEBAHODNOTENIE ŽIAKOV NIŽŠIEHO STREDNÉHO VZDELÁVANIA

Hodnotenie je prítomné v každej komunikácii učiteľa so žiakom. Učiteľ na výkon žiaka reaguje – v každom výkone hľadá najprv to pozitívne ale ho skomentuje, napomenie i pokarhá.

Veľký dôraz sa kladie na sebahodnotenie žiakov, ako i korektné hodnotenie spolužiakov preferované pri ústnych odpovediach, praktických či grafických prejavoch, pri hodnotení prezentácií, projektov, referátov... Sebahodnotenie vedie žiakov k vyššej angažovanosti, k zlepšeniu komunikácie, k lepšiemu vzájomnému pochopeniu, zlepšuje motiváciu žiaka, poskytuje učiteľovi cenné informácie o žiakovi, pomáha mu nájsť silné i slabé stránky žiaka. V procese hodnotenia je prepojenosť vzťahu učiteľa a žiaka najvýraznejšia. Žiak na skúšanie, hodnotenie a klasifikáciu reaguje, preto je potrebné, aby učiteľ s týmito metódami pracoval premyslene a zodpovedne s uplatňovaním primeranej náročnosti i pedagogického taktu.

Spôsob hodnotenia, ktorí sme prijali je vyhovujúci nielen pre vyučujúcich ale aj pre žiakov a rodičov. Známky žiaka sú evidované v elektronickej forme, zapisujú sa aj do papierovej žiackej knižky žiaka, ktorá je dobrovoľná. Žiak má právo poznať každú známku, ktorú získa za svoju odpoveď alebo písomnú prácu.

Žiak, ktorý mal na konci 2. polroku najviac z dvoch predmetov prospech “nedostatočný” môže so súhlasom riaditeľa školy vykonať opravné skúšky. Keď bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, je klasifikovaný z predmetu, z ktorého mal robiť opravnú skúšku, stupňom prospechu “nedostatočný”.

Žiak je klasifikovaný na základe komisionálnej skúšky, ktorú povolí alebo nariadi riaditeľ školy ak:

koná rozdielovú skúšku,
koná opravnú skúšku,
je skúšaný v náhradnom termíne pretože nie je možné ho klasifikovať z dôvodu vysokej absencie (za viac ako 40% vymeškaných hodín za klasifikačné obdobie - môže byť komisionálne skúšaný podľa zváženia vyučujúceho, za viac ako 50% vymeškaných hodín bez dostatočného počtu známok – musí byť komisionálne skúšaný),
požiada o preskúšanie jeho zákonný zástupca.
koná komisionálnu skúšku ako žiak plniaci povinnú školskú dochádzku v zahraničí na základe žiadosti zákonného zástupcu.

Pravidlá, pokiaľ nemožno žiaka klasifikovať inou známkou ako nedostatočný podľa Metodického pokynu č. 22/2011, Článok 4

Žiaka základnej školy možno klasifikovať stupňom prospechu nedostatočný, ak základná škola postupuje podľa týchto pravidiel:

a)monitoruje priebežne základné rizikové faktory pre situáciu, ak žiak nedosahuje vzdelávacie výsledky primerané svojim schopnostiam a osobnostným predpokladom alebo vzdelávacie výsledky žiaka nevytvárajú predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania (ďalej len „školský neúspech“);

Základnými rizikovými faktormi školského neúspechu sú najmä:

Žiak v príslušnom školskom roku opakuje ročník
Žiak má zvýšený počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku
Žiak má zvýšený počet vymeškaných ospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku
Žiak sa počas dištančného vzdelávania nepripájal na vyučovacie hodiny online a neposielal vypracované zadania
Žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
Žiak pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia
Žiak bol dlhodobo v zahraničí
Žiak má zdravotné znevýhodnenie
Žiak prejavuje samotárske sklony, nezáujem, apatiu, úzkosť
Žiak prejavuje silné emócie, nepriateľské správanie sa voči spolužiakom, zmenu nálad
Žiakovi sa podstatne zhoršil prospech v minulom školskom roku
Žiak stratil motiváciu, nemá záujem o školu
Žiak má dlhodobo nepriaznivé domáce prostredie
Žiak má náhlu nepriaznivú situáciu v rodine
Žiak sa nevzdeláva v materinskom jazyku a spôsobuje mu to problémy.

analyzuje príčiny školského neúspechu žiaka po rozhovore so žiakom, zákonným zástupcom žiaka a s príslušnými zamestnancami školy,
vypracuje školskú stratégiu znižovania školského neúspechu a zavedie podporné opatrenia pre žiakov v závislosti od výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a
spolupracuje podľa potreby s inými právnickými osobami na účel vytvorenia a uskutočňovania nastavených podporných opatrení pre žiakov ohrozených školským neúspechom.

Ak sa hodnotenie žiaka vykonáva slovným hodnotením, vyžaduje sa, aby bol postup škôl upravený v kritériách hodnotenia určených základnou školou.

IV. Systém hodnotenia správania žiakov bližšie upravuje školský poriadok

Všeobecné zásady hodnotenia:

pri hodnotení priebežnej a celkovej klasifikácii budeme uplatňovať primeranú náročnosť a pedagogický takt,
cieľom a základom každého hodnotenia je spätná väzba,
sústredíme sa na individuálny pokrok žiaka,
pre celkové hodnotenie budeme používať klasifikáciu,
žiaci budú vedení k sebahodnoteniu a k sebakontrole.

Podklady budeme získavať:

sústavným sledovaním výkonov žiaka a jeho pripravenosť na vyučovanie,
písomným aj ústnym skúšaním, testami, krátkymi písomnými útvarmi (bleskovky, diktáty), projektovými úlohami, úpravou zošitov, domácimi úlohami, aktivitou na hodinách,
správanie sa žiaka neovplyvňuje klasifikáciu v predmete,
na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie, prihliada sa na systematickosť v práci žiaka, stupeň prospechu sa neurčuje len na základe priemeru známok žiaka,
analýzou výsledkov rôznych činností žiakov, konzultáciami s ostatnými vyučujúcimi a podľa potreby aj so psychológom,
osobitne počas dištančného vzdelávania vytváraním hodnotiacich portfólií.

Sebahodnotenie

Žiak sa prostredníctvom učiteľovho hodnotenia postupne učí, aké sú obmedzenia a perspektívy jeho výkonu. Žiak sa snaží popísať čo sa mu darí, čo ešte nevie, a ako bude pokračovať ďalej. Cieľom sebahodnotenia a jeho porovnania s hodnotením učiteľa je motivovať žiaka do ďalšieho vzdelávania.

Informovanie zákonného zástupcu o hodnotení žiaka:

(Vyhláška 223/2022)

Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, ktorá sa vedie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; ak informovanie prostredníctvom žiackej knižky z objektívnych dôvodov nie je možné, zákonného zástupcu možno preukázateľne informovať aj inak.

Na žiadosť zákonného zástupcu predloženú do piatich pracovných dní odo dňa vyhodnotenia písomnej práce sa mu sprístupňuje písomná práca žiaka k nahliadnutiu.

Pri hodnotení správania žiaka podľa § 55 ods. 15 zákona sa zohľadňuje dodržiavanie pravidiel správania sa žiaka uvedených v školskom poriadku počas hodnotiaceho obdobia, udelené pochvaly a iné ocenenia a uložené napomenutia a pokarhania.

Pri hodnotení správania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa § 55 ods. 15 zákona sa zohľadňujú aj jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby; jeho správanie sa hodnotí v spolupráci so školským podporným tímom, ak v základnej škole pôsobí, alebo so zariadením poradenstva a prevencie.

Celkové hodnotenie žiaka prerokúva pedagogická rada.

Pochvaly a iné ocenenia, napomenutia a pokarhania sa zaznamenávajú do katalógového

listu žiaka.

Pochvalu možno udeliť:

a) od triedneho učiteľa,

b) od riaditeľa alebo

c) od zriaďovateľa základnej školy.

Pochvalu od triedneho učiteľa možno udeliť po prerokovaní s riaditeľom.
Pochvalu od riaditeľa možno udeliť po prerokovaní pedagogickou radou.
Napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa alebo pokarhanie

od riaditeľa možno žiakovi uložiť po objektívnom prešetrení previnenia sa proti

školskému poriadku s písomným odôvodnením.

Napomenutie od triedneho učiteľa a pokarhanie od triedneho učiteľa možno uložiť po

prerokovaní s riaditeľom.

Pokarhanie od riaditeľa možno uložiť po prerokovaní pedagogickou radou.

Ak ide o žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri uložení výchovných opatrení podľa odseku 5 sa zohľadňujú aj jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

PRÍLOHA 3 Hodnotenie žiakov z Ukrajiny zaradených v Základnej škole Heľpa

Hodnotenie žiakov v základnej škole sa vykonáva podľa ustanovení § 55 až 58 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“) a podľa ustanovení o hodnotení žiakov v školskom vzdelávacom programe konkrétnej školy. Hodnotenie žiakov zaradených na vzdelávanie podľa § 146 ods. 4 školského zákona so statusom osoby, ktorej bolo poskytnuté dočasné útočisko alebo sa konanie o poskytnutie dočasného útočiska začalo (ďalej len „odídenec“) prípadne osobe, ktorej bol udelený azyl alebo že sa konanie o udelenie azylu začalo (ďalej len „azylant“), je potrebné čo najviac individualizovať, teda prispôsobiť špecifickým potrebám žiakov, prichádzajúcich z iných krajín do Slovenskej republiky.

1. Priebežné hodnotenie (Podľa § 55 ods. 2 školského zákona) Počas adaptačného procesu žiakov, so statusom odídencov alebo azylantov, v čase osvojovania si vyučovacieho jazyka školy odporúčame slovné hodnotenie. Ak sa trieda, v ktorej je začlenený žiak so statusom odídenca alebo statusom azylanta, hodnotí klasifikačnými stupňami, iná forma hodnotenia pre tohto žiaka sa zapíše do zápisnice pedagogickej rady aj s predpokladanou dĺžkou obdobia, kedy je tento žiak hodnotený inak ako „bežní“ žiaci príslušnej triedy vo vyučovacom predmete. Podporný systém hodnotenia žiaka so statusom odídenca alebo statusom azylanta nastavia pedagogickí zamestnanci v úzkej spolupráci s odbornými zamestnancami alebo so školským podporným tímom, prípadne s odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie. Žiak prichádzajúci z oblasti, kde je vojnový konflikt, nemá so sebou s najväčšou pravdepodobnosťou žiadne doklady o doterajšom štúdiu. Ak v pôvodnej kmeňovej škole existoval on-line systém hodnotenia, slovenská škola môže požiadať kmeňovú školu na Ukrajine o jeho poskytnutie a spolu so žiakom a zákonným zástupcom si odkomunikuje doterajšie vzdelávacie výsledky žiaka. Systém hodnotenia v Ukrajine aj s prevodom na „slovenský systém“ hodnotenia klasifikáciou je zverejnený na str. 4: https://ukrajina.minedu.sk/data/att/22496. Pri hodnotení žiaka so statusom odídenec alebo statusom azylanta postupuje podľa ustanovenia § 55 ods. 5 školského zákona a podľa čl. 11 Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy v znení metodického pokynu č. 40/2021, t. j. ako pri hodnotení žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom.

· Pri hodnotení vyučovacieho jazyka: Žiak 1. ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí počas dvoch hodnotiacich období z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných vyučovacích predmetov.

· Žiak 2. až 9. ročníka základnej školy sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí takým stupňom prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.

· Po uplynutí dvoch hodnotiacich období sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá, napr. miernejšia stupnica hodnotenia diktátov zo slovenského jazyka. Pri hodnotení všetkých ďalších vyučovacích predmetoch:

· Pri hodnotení žiaka sa v prvom a druhom školskom roku hodnotia jeho odborné vedomosti, a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.

· Prispôsobovanie hodnotenia žiaka so statusom dočasného útočiska alebo so statusom žiadateľa o azyl hodnoteniu triedy alebo školy je potrebné začať postupne uplatňovať v predmetoch, v ktorých sa žiak vzdelával aj v domovskej krajine (anglický jazyk, iný cudzí jazyk, matematika...). Pri hodnotení detí so statusom dočasného útočiska alebo so statusom žiadateľa o azyl, ktorí boli zaradení do niektorého ročníka strednej školy, odporúčame primerane aplikovať body uvedené vyššie pre hodnotenie detí cudzincov v základných školách.

2. Súhrnné hodnotenie (Podľa § 55 ods. 3 a ods. 4, § 9 až 12 školského zákona) Pri určení súhrnného hodnotenia v jednotlivých vyučovacích predmetoch žiaka so statusom odídenca alebo statusom azylanta, učiteľ predmetu zváži všetky podklady, ktoré o žiakovi v priebežnom vzdelávaní získal, ako aj okolnosti, ktoré vplývajú na psychický a duševný stav tohto žiaka, napr. v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Odporúčame úzku spoluprácu školského podporného tímu, odborných zamestnancov a pedagogických zamestnancov so zákonným zástupcom dieťaťa so statusom odídenca alebo statusom azylanta. Súhrnné hodnotenie každého žiaka vždy musí vypovedať nielen o vedomostiach, ale musí zohľadňovať aj všetky okolnosti dotýkajúce sa procesu vzdelávania sa, rodinnej a spoločenskej situácie, zažitej skutočnosti, osobného nastavenia sa žiaka.

3. Celkové hodnotenie (Podľa § 55a školského zákona)

Žiak so statusom odídenca alebo statusom azylanta, sa pri celkovom hodnotení hodnotí rovnako ako ostatní žiaci s trvalým pobytom v Slovenskej republike, a to v závislosti od individuálneho nastavenia hodnotenia žiaka podľa týchto usmernení https://www.minedu.sk/data/att/21849.pdf (základné školy), https://www.minedu.sk/data/att/21958.pdf (stredné školy). Ak tento žiak v 4. ročníku základnej školy prospel vo všetkých predmetoch, na vysvedčení bude mať uvedený text v doložke – „Žiak získal primárne vzdelanie“. Na vysvedčení sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca. Ak tento žiak v 9. ročníku prospel vo všetkých vyučovacích predmetoch, na vysvedčení bude mať uvedený text v doložke – „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“. Na vysvedčení sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

Príloha č. 4

Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením

Inkluzívne vzdelávaného v základnej škole

Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.

Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede.

Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi je potrebné poskytnúť viac času na odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.
Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne, vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.
Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráždenosť, poruchy pozornosti, únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka sa používa rovnaké tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

PRÍLOHA 5 Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky (Usmernenie)

Vzdelávanie cudzincov

1. Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky

1.1 Povinná školská dochádzka (ďalej len „PŠD“) v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) Základný rámec plnenia PŠD upravuje § 20 školského zákona. Podľa § 20 ods. 1 a 2 školského zákona

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.“.

1.2 Miesto plnenia PŠD

Miesto plnenia PŠD určuje § 20 ods. 5 školského zákona: „ Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.“. Určujúcim kritériom pre určenie osobitného spôsobu plnenia PŠD je trvalý pobyt žiaka v Slovenskej republike (ďalej len „SR“), nie jeho občianstvo.

1.3 Spôsob plnenia PŠD

Ak má žiak trvalý pobyt v SR, podľa § 54 ods. 12 školského zákona môže plniť PŠD v SR:

· dennou formou štúdia alebo

· formou individuálneho vzdelávania.

1.4 Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sú ustanovené v § 23 školského zákona:

a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),

b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,

d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe poverenia ministerstva školstva,

e) individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy,

f) podľa individuálneho učebného plánu,

g) vzdelávanie v Európskych školách.“.

1.5 Podrobnosti o osobitnom spôsobe plnenia PŠD

Na osobitné formy spôsobu plnenia školskej dochádzky v školách mimo územia SR sa vzťahujú ustanovenia § 25 ods. 1 až 5, 7 až 9 školského zákona. Na osobitnú formu spôsobu plnenia školskej dochádzky v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, sa vzťahujú ustanovenia § 25 ods. 1, 2, 4, 5, 7 až 9 školského zákona. Žiak, ktorý má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je žiakom školy na území SR na základe rozhodnutia riaditeľa školy o prijatí žiaka do školy (ďalej len „rozhodnutie o prijatí“). Škola, ktorej riaditeľ školy vydal rozhodnutie o prijatí, je kmeňová škola žiaka. Pred plánovaným odchodom zákonného zástupcu spolu so žiakom alebo pred odchodom plnoletého žiaka mimo územia SR požiada zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak písomne riaditeľa kmeňovej školy o povolenie vzdelávania mimo územia SR.

V žiadosti uvádza:

· meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

· rodné číslo žiaka,

· adresu bydliska v zahraničí a

· názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa.

Riaditeľ kmeňovej školy vydá rozhodnutie o povolení plniť školskú dochádzku mimo územia SR podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“) s určením dátumu začiatku povolenia plniť školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia odporúčame uviesť, že rozhodnutie o povolení plniť školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky stráca účinnosť dňom pokračovania plnenia školskej dochádzky v kmeňovej škole v SR. Kmeňová škola poskytuje žiakovi, na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka, učebnice a pracovné zošity. Kmeňová škola žiakovi neposkytuje učebné texty. Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b) školského zákona, zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu v zahraničí. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní v škole mimo územia Slovenskej republiky. Ak zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak nepredloží príslušný doklad v ustanovenej lehote, kmeňová škola začne evidovať dochádzku žiaka ako neospravedlnenú absenciu, a to do času takého konania zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka, v ktorom sa preukáže riadne plnenie povinnej školskej dochádzky. Riaditeľ kmeňovej školy je povinný zanedbávanie povinnej školskej dochádzky oznámiť obci, v ktorej má zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak trvalý pobyt, podľa § 5 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z., a príslušnému orgánu štátnej správy (ÚPSVaR).

1.6 Ukončovanie vzdelávania pri osobitnom spôsobe plnenia PŠD

Podľa § 25 ods. 5 školského zákona „Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať.“. Citované znenie § 25 ods. 5 školského zákona je účinné od 1. 9. 2015, kedy k zmene došlo zákonom č. 188/2015 Z. z. Dovtedy školský zákon upravoval povinnosť vykonať KS „spravidla za každý rok“. Podľa § 25 ods. 9 školského zákona „Žiak, ktorý nepožiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Podľa výsledkov komisionálnych skúšok riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného ročníka.“. Ak ide o žiaka, ktorý - absolvoval aj ukončil PŠD v zahraničí, - získal nižšie stredné vzdelanie a - má záujem pokračovať v štúdiu na strednej škole v Slovenskej republike, nekoná KS v základnej škole, ale je potrebné požiadať okresný úrad v sídle kraja o uznanie dokladu o vzdelaní vydaného školou v zahraničí (viď bod 3). Ak žiak - ukončí osobitný spôsob plnenia PŠD v zahraničí,

- pokračuje v ďalšom ročníku na území Slovenskej republiky (napr. 5. až 7. ročník základnej školy plnil PŠD v zahraničí, ale ďalší ročník bude navštevovať v kmeňovej základnej škole v SR)

- ak nepožiadal o vykonanie KS podľa § 25 ods. 5 školského zákona, povinnosť vykonať skúšku „po ukončení“ osobitného spôsobu plnenia PŠD v tomto prípade vyplýva priamo z § 25 ods. 9 školského zákona, čo znamená, že nie je potrebné predkladať žiadosť o vykonanie KS zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom. Podľa výsledkov KS riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného ročníka. Žiak môže byť zaradený do ročníka, v ktorom bol zaradený v zahraničí, ale môže byť zaradený aj o ročník nižšie alebo vyššie. Na účely vykonania KS sa odporúča, aby zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak doručil riaditeľovi kmeňovej školy kópiu posledného vysvedčenia najneskôr do dvoch týždňov od ukončenia osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Odporúča sa, aby túto skutočnosť mala škola uvedenú v školskom poriadku a zároveň, aby to riaditeľ uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia o povolení osobitného spôsobu plnenia PŠD. Ak je vysvedčenie, ktoré zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predkladá kmeňovej škole, v inom jazyku, ako je vyučovací jazyk školy, zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak zabezpečí jeho úradný preklad do slovenského jazyka na vlastné náklady; uvedené sa netýka vysvedčenia vydaného školou z Českej republiky. Riaditeľ kmeňovej školy, na základe predloženého vysvedčenia porovná vyučovacie predmety školy v zahraničí s učebným plánom kmeňovej školy a na základe tohto porovnania v rozhodnutí podľa § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. o povolení vykonať KS určí:

· termín konania KS (najneskôr 15 dní pred konaním KS),

· obsah KS na základe vzdelávacích štandardov z vyučovacích predmetov alebo časti predmetov, ktoré neboli súčasťou vzdelávacieho programu školy v zahraničí, napr. slovenský jazyk a literatúra, vlastiveda, geografia – časť o SR, dejepis – zameranie na históriu Slovenska, jazyk národnostnej menšiny a literatúra a slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

· rozsah KS a

· formu KS; v rámci určenia formy môže ísť o dištančnú formu alebo prezenčnú formu. Vykonanie dištančnej formy KS odporúčame zo závažných dôvodov, najmä z dôvodu sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, a to po dohode zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy. KS podľa § 25 ods. 9 školského zákona sa vykonáva za ročník uvedený na vysvedčení zo školy v zahraničí, to znamená, že ak sa žiak vrátil do kmeňovej školy po ukončení plnenia školskej dochádzky v zahraničí s vysvedčením napr. za 8. ročník, KS overuje plnenie vzdelávacích štandardov daného predmetu 8. ročníka, aj keď žiak nevykonal KS za predchádzajúce ročníky. V žiadosti môže zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uviesť aj iné ročníky, za ktoré chce KS vykonať. Ak vyučovací predmet (alebo jeho časť, tematický okruh) žiak neabsolvoval v škole v zahraničí a v učebnom pláne kmeňovej školy je „nižšie“ ako v ročníku, v ktorom žiak vykonáva KS, môže riaditeľ kmeňovej školy rozhodnúť o vykonaní KS aj z tohto vyučovacieho predmetu alebo jeho časti (napr. geografia sa v kmeňovej škole vyučuje len do 7. ročníka a žiak vykonáva KS v 8. ročníku). Na KS môže byť prítomný zákonný zástupca žiaka, ktorý ale nesmie zasahovať do jej priebehu. V jeden deň môže žiak vykonať KS najviac z dvoch predmetov. Pri organizácii KS škola dodržiava všetky ustanovenia o KS podľa školského zákona, vrátane povinnosti viesť povinnú dokumentáciu o KS. Po vykonaní KS vydá kmeňová škola vysvedčenie s uvedením hodnotenia len v predmete/predmetoch, z ktorých žiak vykonal KS.

V doložke vysvedčenia sa uvádza:

· „Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku ... školou ... za ... ročník.“

· Ak je vysvedčenie vydané za posledný ročník vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy, žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení vo štvrtom ročníku sa do doložky uvedie aj: „Žiak získal primárne vzdelanie.“

· Ak je vysvedčenie vydané za posledný ročník vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy alebo po ukončení 1. ročníka päťročného vzdelávacieho programu strednej školy, do ktorého bol prijatý po ukončení 8. ročníka, alebo 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy, žiak získa nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou alebo strednou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie aj: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie.“

· Na konci ročníka, v ktorom žiak splnil PŠD, sa v doložke uvedie: „Žiak splnil povinnú školskú dochádzku.“

1.7 Individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy

Na individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy sa vzťahujú ustanovenia § 25 ods. 1, 2, 4, 6 až 8 školského zákona. Podľa ustanovenia § 25 ods. 6 a 8 školského zákona „ Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy. Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá škola žiakovi vysvedčenie.“.

1.8 Evidencia žiaka plniaceho PŠD osobitným spôsobom v školskom informačnom systéme Správca školského informačného systému (ďalej len „ŠIS“), ktorý, je napr. ASC agenda, Eškola a iné) vyznačí žiakovi v ŠIS začiatok PŠD osobitným spôsobom podľa dátumu uvedenom na rozhodnutí podľa § 5 ods. 3 písm. d), j) alebo k) zákona č. 596/2003 Z. z. Počas vzdelávania v rámci osobitného spôsobu PŠD podľa § 23 písm. b), c) alebo e) školského zákona, vedie škola evidenciu o žiakovi tak, že na konci školského roka „posúva“ žiaka do vyššieho ročníka, aj keď nevykonal KS za príslušný ročník. Ak zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak nesplní povinnosť o doručení dokladu podľa § 25 ods. 3 školského zákona s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu v zahraničí, riaditeľ kmeňovej školy nahlási zanedbávanie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt podľa § 5 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. a príslušnému orgánu štátnej správy (ÚPSVaR). V ŠIS správca vyznačí žiakovi koniec PŠD osobitným spôsobom po jeho ukončení. Škola vedie evidenciu žiaka, ktorému bolo povolené plnenie PŠD osobitným spôsobom v ŠIS najdlhšie do 10. roku plnenia povinnej školskej dochádzky, a to aj vtedy, keď o žiakovi nemá informácie. Po ukončení školského roka, v ktorom by žiak mal splnených 10 rokov PŠD a žiak neukončil PŠD komisionálnou skúškou, ukončí jeho evidenciu v ŠIS a zároveň informuje o tejto skutočnosti obec, v ktorej má zákonný zástupca žiaka trvalý pobyt podľa § 5 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. a príslušný orgán štátnej správy (ÚPSVaR). 6 1.9 Návrat žiaka do kmeňovej školy Pri návrate zo zahraničia v priebehu PŠD, teda po ukončení osobitného spôsobu PŠD podľa § 23 písm. b), c) alebo e) školského zákona, vykoná žiak KS. Podľa výsledkov KS riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného ročníka. Zohľadňuje však jeho vek a iné doterajšie vzdelávacie prostredie, a obvykle je vhodné zaradiť žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Ak žiak ovláda slovenský jazyk nedostatočne, riaditeľ školy spolu s učiteľom slovenského jazyka, školským psychológom alebo školským špeciálnym pedagógom a so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom vypracuje plán na podporu rozvoja jeho jazykových zručností (doučovanie učiteľom, doučovanie spolužiakmi, účasť na krúžku danej tematiky a pod.). Odporúča sa, aby riaditeľ základnej školy, ak o to zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak požiadal, rozhodol o umožnení vzdelávania takéhoto žiaka podľa individuálneho učebného plánu podľa § 26 školského zákona. Hodnotenie z vyučovacieho jazyka školy u žiaka, ktorý ho ovláda nedostatočne z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí, sa počas dvoch hodnotiacich období odporúča uskutočniť slovne alebo vyjadrením „absolvoval“. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období sa odporúča uplatňovať v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá, ak žiak naďalej dostatočne neovláda slovenský jazyk. Odporúča sa, aby riaditeľ základnej školy, ak o to zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak požiadal, rozhodol o umožnení vzdelávania takéhoto žiaka podľa individuálneho učebného plánu podľa § 26 školského zákona.

Vzdelávanie cudzincov

Cudzincov na účely školského zákona upravuje § 146 školského zákona. Podľa § 146 ods. 1 a 2 školského zákona „Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,

b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

c) Slovákov žijúcich v zahraničí,

d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu,

e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu.

Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azylu a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.“

Slovákov žijúcich v zahraničí definuje § 2 písm. a) zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Slovákom žijúcim v zahraničí je „osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a

1. je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo

2. nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť,“.

2.1 Proces prijímania žiakov – cudzincov na vzdelávanie Pri prijímaní žiaka – cudzinca do školy zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží riaditeľovi školy v školskom obvode, v ktorom má žiak – cudzinec s povoleným pobytom (prechodný pobyt alebo trvalý pobyt):

· žiadosť o prihlásenie dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole a

· vysvedčenie zo školy, v ktorej sa doposiaľ vzdelával. Na overenie úrovne znalostí štátneho jazyka u žiaka – cudzinca môže nariadiť riaditeľ školy KS na základe § 57 ods. 1 písm. d) školského zákona. Jej cieľom a výsledkom nie je klasifikácia, ale slovné hodnotenie úrovne ovládania štátneho jazyka žiakom – cudzincom pre potreby školy. Výsledky KS sú podkladom k čo najlepšiemu nastaveniu výchovnovzdelávaciemu procesu žiaka – cudzinca v škole na území SR. Je na rozhodnutí riaditeľa školy, či má záujem o vykonanie KS pre žiaka – cudzinca na tento účel. Riaditeľ školy v rámci rozhodnutia o prijatí rozhodne aj o tom, ktoré vyučovacie predmety bude žiak absolvovať v ktorom ročníku, napr. výchovy môže absolvovať v ročníku podľa veku, ale predmety, v ktorých je potrebné dostatočné ovládanie štátneho jazyka, môže absolvovať v nižšom ročníku. Podľa § 146 ods. 4 školského zákona „Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.“. Podľa úrovne ovládania štátneho jazyka a potreby na jeho zdokonalenie v spolupráci s okresným úradom v sídle kraja môže riaditeľ školy zorganizovať, ak je to potrebné, pre žiaka – cudzinca jazykový kurz. Viac informácií je dostupných na:

https://www.statpedu.sk/sk/vzdelavanie/vzdelavanie-deti-cudzincov/. https://www.statpedu.sk/files/sk/o-organizacii/projekty/erasmus-slovencina-deticudzincov/erasmus-vzdelavanie_deti_cudzincov.pdf

V prípade nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok. Takéto zaradenie sa odporúča prerokovať so zákonným zástupcom žiaka – cudzinca, z dôvodu predchádzania negatívnych reakcií, a to s písomným záznamom o prerokovaní v pedagogickej rade a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka o preradení. Príslušnú dokumentáciu (informovaný súhlas, zápis z prerokovania so zákonným zástupcom, doklady dokazujúce nedostatočné ovládanie štátneho jazyka) zakladá riaditeľ školy do osobnej zložky žiaka a archivuje ju podľa registratúrneho poriadku školy. Preradenie žiaka – cudzinca do nižšieho ročníka alebo vyššieho ročníka a odôvodnenie uvedie riaditeľ školy v katalógovom liste žiaka.

1. Hodnotenie žiakov – cudzincov

Hodnotenie žiaka – cudzinca zo štátneho jazyka sa počas dvoch hodnotiacich období odporúča uskutočniť slovne alebo vyjadrením „absolvoval“. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období sa odporúča uplatňovať v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach zo štátneho jazyka miernejšie kritériá, ak žiak naďalej dostatočne neovláda štátny jazyk. Odporúča sa, aby riaditeľ základnej školy, ak o to zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak požiadal, rozhodol o umožnení vzdelávania takéhoto žiaka podľa individuálneho učebného plánu podľa § 26 školského zákona. Pri hodnotení1 ) žiaka – cudzinca v prvom školskom roku a druhom školskom roku na území SR sa v iných vyučovacích predmetoch ako je štátny jazyk odporúča sa prihliadať na možnú mieru pochopenia štátneho jazyka, jeho vecné vedomosti, a nie úroveň jazykovej správnosti jeho slovného prejavu.

Uznanie dokladu o vzdelaní

Ak žiak absolvuje celý vzdelávací program v škole v zahraničí a nekonal KS v základnej škole v SR, ale chce pokračovať v štúdiu na strednej škole v SR, môže požiadať okresný úrad v sídle kraja o uznanie dokladu o vzdelaní podľa § 36 ods. 3 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad v sídle kraja rozhodne v správnom konaní o uznaní tohto dokladu na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike. Riaditeľ školy môže požiadať Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o „vykonanie prevodu známok“, ak ide napr. o vysvedčenie na konci druhého roka za časť vzdelávania, ktoré žiak absolvoval v zahraničí.

Poznámka: Odporúča sa riaditeľom škôl brať do úvahy dve úrovne ovládania vyučovania – sociolingválnu a akademickú úroveň. Cieľom základného a rozširujúceho kurzu štátneho jazyka je naučiť žiakov komunikovať v slovenčine, dorozumievať sa v bežných komunikačných situáciách. Ide o slovenský jazyk ako cudzí jazyk (t. j. ako keď sa Slovák učí napr. angličtinu) –to je sociolingválna úroveň. Žiak ale musí zvládnuť slovenský jazyk nielen ako komunikačný jazyk, ale zároveň v tomto jazyku aj učivo vyučovacích predmetov – to je akademická úroveň. Úroveň jednotlivých kompetencií (čítanie, písanie, hovorenie, počúvanie s porozumením) nemusí byť u toho istého žiaka rovnaká, napr. v bežných komunikačných situáciách sa jeho ústny prejav blíži k prejavu ostatných žiakov, ale môže zaostávať v písaní. Jeho školská úspešnosť môže byť ovplyvnená nedostatočnou slovnou zásobou v slovenskom jazyku (porozumenie odborným textom z jednotlivých vyučovacích predmetov) a nízkou úrovňou písania (slohové práce). Kým sociolingválnu kompetenciu dokáže žiak zvládnuť obvykle za 6 mesiacov, akademickú úroveň jazyka dokáže niekedy zvládnuť až za 5 a viac rokov. Aj toto by mali riaditelia brať do úvahy a len veľmi výnimočne zaraďovať žiaka – cudzinca do nižšieho ročníka. Ak žiaka (najmä na druhom stupni základnej škole alebo v strednej škole) po roku zaradí riaditeľ školy do nižšieho ročníka, žiak má často problémy s vytvorením si kamarátskych vzťahov, prehlbujú sa pocity frustrácie, často to vedie k pasivite alebo k dominantnému až agresívnemu správaniu, žiak PŠD ukončí v nižších ročníkoch a pod.)

[1]Prvouka sa skladá z prírodovednej a spoločenskovednej zložky, a preto je súčasťou dvoch vzdelávacích oblastí – Človek a príroda a Človek a spoločnosť

[2] Prvouka je zahrnutá do dvoch vzdelávacích oblastí, pretože sa skladá z dvoch zložiek – prírodovednej a spoločenskovednej. Spoznávanie prírodného a spoločenského prostredia má niektoré osobité črty a uskutočňuje sa špecifickými poznávacími procesmi, preto zložky ostali formálne oddelené. Špecifikácia obidvoch zložiek sa nachádza v úvode do predmetu prvouka vo vzdelávacích štandardoch.

[3] Funkčnou gramotnosťou rozumieme kompetenciu využiť získané vedomosti, zručnosti na riešenie problémov v životných situáciách. „Je vnímaná ako spôsobilosť spracovávať informácie z tlačeného a písaného textu a využívať ich pri riešení rôznych situácií každodenného života“. (Průcha, J., 1999)

Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program

Odkazy

Kontakt

Prihlásenie