"Iba vtedy, ak sa jednotlivci stanú mierotvorcami, sa aj svet stane miestom mieru."
-- Jaggi Vasudev
Žiaci 7.A triedy Vanesa Valašťanová, Laura Poliaková, Andrea Babeľová a Filip Gáll sa v tomto školskom roku zapojili do informatickej súťaže JUNIOR INTERNET, ktorá ponúka aktívnym žiakom možnosť súťažiť v piatich súťažných kategóriách. Siedmaci pracovali v kategórii JUNIOR TEXT v ktorej tvorili svoje úvahy na tému DÁ SA UDRŽAŤ MIER BEZ BOJA? Najlepšie príspevky si môžete prečítať nižšie:
MIER - UTÓPIA DNEŠNÝCH DNÍ?
Mier – slovo, ktoré v sebe ukrýva túžbu po harmónii, pokoji a bezproblémovom spolunažívaní. Ak sa však obzrieme späť - do ďalekosiahlej minulosti zisťujeme, že dejiny ľudstva sú plné konfliktov, ktoré nám ukazujú, že mier sa neraz rodí z boja. Je ale skutočne nevyhnutné, aby sme o mier museli vždy zápasiť? Platí, že nebyť boja nepoznali by sme mier? Dá sa udržať mier bez boja?
Na prvý pohľad sa zdá, že odpoveď na túto otázku je vskutku jednoduchá - ak sa všetci rozhodnú žiť v mieri, nebude dôvod bojovať. No realita je omnoho zložitejšia. Mier môžeme na jednej strane chápať ako ideál, ku ktorému ľudstvo po dlhé veky smeruje, na strane druhej ako reálny stav, ktorý sa civilizácia snaží udržať. Dejiny nám ukazujú, že hoci sa mier mnohokrát vyhlasoval za najväčší cieľ vlád a vládcov, jeho nastolenie či udržanie, nebolo nikdy úplne jednoduché. Svetové vojny, revolúcie, regionálne konflikty - všetky svedčia o tom, že mier je krehký a ľudia sú ochotní siahnuť po zbraniach nehľadiac na následky. Neraz po zbraniach musia siahnuť aj preto, aby mier získali, alebo aby si ho udržali. Ponúka sa nám tu akýsi druh oxymoronu - my ľudia bojujeme za mier…
Jedným z najčastejších argumentov, ktorý odporuje myšlienke udržania mieru bez boja, je realita moci. Kto ju má, rozhoduje o osude iných. História ukazuje, že mocenské štruktúry často vznikajú a udržujú sa pri moci silou, nie dohodou. Ak sa niekto pokúsi presadiť svoje záujmy na úkor iných, môže byť boj jedinou možnosťou obrany. Ak by napríklad krajina nebránila svoje hranice pred agresorom, mohla by stratiť svoju suverenitu. Je v tejto situácii boj nevyhnutný na udržanie mieru? Ako inak by sa dal mier v tomto prípade udržať? Pri takýchto otázkach sa vynárajú aj mnohé vyjadrenia ľudí, ktorí istým spôsobom obhajujú boj ako spôsob ochrany krajiny, či zaistenia jej existencie či suverenity. Existuje ale niečo také, ako “etická vojna”? Existuje niečo, ako “vojna pre vyššie dobro?”
Okrem vyššie spomenutého je dôležité zmieniť aj ďalšie dva názorové póly, cez ktoré možno vnímať boj v súvislosti s pojmom mieru. Prvý spôsob je Boj ako zaistenie mieru, boj, ktorý štáty realizujú prostredníctvom armády, aby dokázali odstrašiť potenciálnych nepriateľov. Rovnica, na princípe ktorej sa zakladá táto myšlienka, je jednoduchá - ak si silný, nikto si netrúfne napadnúť ťa. Táto rovnica sa dá aplikovať skôr ako jednoduchý preventívny krok, než ako reálna bojová situácia. V tomto prípade boj nemusí nutne znamenať vojnu, či otvorený konflikt, aké skôr teoretickú schopnosť krajiny bojovať, ak by bola táto možnosť skutočne jediným nevyhnutným a potrebným aktom.
Druhý spôsob spájania mieru a boja je Boj ako dôsledok nestability či ohrozenia mieru - paradoxne, práve snaha o udržanie mieru silou môže viesť k ďalším a ďalším konfliktom, ktoré sa reťazia v nikdy nekončiacej špirále útokov. Boj sa javí ako jediné a nevyhnutné riešenie krízy. Avšak, zbrojenie, vojenské aliancie a geopolitické manévre môžu vytvoriť napätie, ktoré má následne tendenciu vyústiť do vojny enormných rozmerov. Zdá sa, že z toho nevedie cesta von…je tomu naozaj tak?
Ak by sme sa však rozhodli ísť cestou mieru bez boja, ako by to teda vyzeralo? Mohol by mier pretrvať, ak by sme vychádzali z premisy, že žiadna krajina nepotrebuje armádu, respektíve by sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný v nej bojovať? Teoretická šanca tu je - ale len v prípade, ak by všetci ľudia, a rovnako tak politici a vládcovia, zdieľali rovnaké hodnoty a boli úplne oddaní mieru. Tu sa ale musíme zamyslieť nad tým, do akej miery je rovnaké, alebo aspoň podobné nastvanie, skutočne dosiahnuteľné.
Mier bez boja - utópia alebo reálna možnosť? Mnohí filozofi a myslitelia verili, že mier je prirodzeným stavom ľudstva, ktorý sa dá dosiahnuť bez násilia. Mahátma Ghándhí hlásal myšlienku nenásilného odporu a dokázal, že aj bez vojny možno zmeniť svet. No zároveň vidíme, že takáto filozofia funguje len za určitých podmienok, keď druhá strana nie je náchylná použiť silu, alebo si niečo vymáhať. Medzinárodné organizácie ako OSN sa snažia riešiť konflikty diplomaticky a v prípade, že diplomacia zlyhá a samostatné slová niekedy nestačia, prichádza na rad vojenská intervencia.
Mám za to, že preto, aby sa podarilo mier skutočne udržať, musí existovať mechanizmus, ktorý zabráni jeho narušeniu. Avšak v súčasnom svete je zaistenie tohto mechanizmu, bohužiaľ, často spájané práve s využitím sily. Iste, existujú aj mnohé alternatívne riešenia. Jedným z nich je morálne a etické hodnotové vzdelávanie - jednoducho povedané, ak sa ľudia naučiťa chápať hodnotu mieru, nebudú mať dôvod bojovať. Ďalším nástrojom je ekonomická spolupráca - krajiny, ktoré sú od seba ekonomicky závislé, sa menej často púšťajú do konfliktov. V tomto zmysle je nesporne dôležitou aj diplomacia, kultúrna výmena a medzinárodné právo, prostredníctvom ktorých je možné napomôcť udržaniu mieru bez používania násilia.
Mier bez boja je vznešenou a vysnívanou métou mnohých naprieč všetkými socio-politickými skupinami, ale súčasná realita dokazuje, že je táto myšlienka z dlhodobého hľadiska takmer nemožná, ak nie úplne nereálna. Nechcem, aby táto myšlienka pôsobila negativisticky, ale dovtedy, pokým budú existovať rozdielne záujmy, mocenské ambície a agresia založená na ľudskom egu, vždy bude prítomná istá forma boja – či už toho fyzického, diplomatického alebo ekonomického.
Prítomnosť vyššie spomenutého predpokladu ale neznamená, že by sme sa mali definitívne vzdať snahy o mier bez násilia. Možno nikdy nedosiahneme úplný mier bez konfliktov, ale môžeme sa aspoň snažiť minimalizovať potrebu boja a hľadať riešenia, ktoré povedú k stabilite, pokoju, harmónii.
A práve to je výzva, ktorú musí ľudstvo prijať, ak chce jedného dňa dosiahnuť svet, v ktorom boj nebude potrebný. Svet, v ktorom mier nebude len utópiou, ale reálnym, cenným a vždy prítomným prvkom ľudskej existencie.
Vanesa Valašťanová, 7.A
JE MOŽNÉ ŽIŤ V MIERI?
Je možné udržať mier bez boja? Táto veta samotná je komplikovanou otázkou, na ktorú nájsť odpoveď nie je také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Táto otázka otvára tému, tému, ktorá nás núti zamyslieť sa nad tým, čo vlastne vystihuje podstatu slova mier a ako by sme ho mohli dosiahnuť bez toho, aby sa strhli akékoľvek vojnové konflikty.
V histórii boli vojny považované za nevyhnutné a často sa hovorilo, že mier nie je možný bez boja. Vojny viedli mnohé národy - od severských po južanské, od západu až po východ. Konflikty poznačené krvou sa tiahli naprieč mnohými storočiami len preto, aby na ich konci niekto profitoval z nešťastia vojnou poznačeného ľudu. Boj predstavoval najmä snahu o mocenské utvrdenie vplyvu, rozšírenie území, či kolonizáciu dovtedy neprebádaných končín sveta. Nazeranie na tieto udalosti historickou optikou nám teda ponúka akési racionálne vysvetlenie podstaty týchto bojov. Ale teraz, v tejto dobe, v ktorej už nebojujeme o územia, nekolonizujeme nové krajiny a máme k dispozícii rôzne spôsoby, ako sa vyhnúť konfliktom a udržať mier bez násilia, sme stále svedkami vojen. Prečo je to tak?
Mier však nie je len o tom, že neexistuje vojna. Bol by mier prítomný aj ak by sme nepoznali vojny? Mier je viac ako neprítomnosť konfliktov. Mier je o tom, že ľudia žijú v harmónii, rešpektujú sa a spolupracujú, o tom, že ľudia si navzájom pomáhajú a sú schopní riešiť problémy bez toho, aby sa došlo k násiliu - akémukoľvek. Tak mier chápem ja.
Jedným z hlavných dôvodov súčasných vojen sú nerovnosti medzi národmi, politické alebo ekonomické rozdiely a niekedy je tým dôvodom aj jednoduchá ľudská neochota dohodnúť sa. Znie to síce smiešne, ale hľadiac do spomínanej minulosti zisťujeme, že neraz stáli na počiatku veľkých konfliktov práve ľudské egá a neochota zmeniť pohľad na vec, neochota pochopiť iný pohľad, napriek nesúladu s tým všeobecne akceptovaným.
Domnievam sa, že ak by sme dokázali problémy riešiť iným spôsobom, možno by sme mohli udržať mier bez boja. Možno. Vzájomné porozumenie je skvelý nástroj, ktorý nám umožňuje vyhnúť sa vojnám. Začať uplatňovať tento princíp však musíme najprv u seba - v bežných životoch. A možno sa potom týmto krokom inšpirujú aj iní - politici, vládcovia, monarchovia. Ak sa krajiny dohodnú a nájdu spoločné riešenie, môžu konfliktom predchádzať.
Myslím si, že ak chceme naozaj udržať mier, musíme sa zamerať na ochotu. Úplne jednoduchú ochotu. Mier sa dá dosiahnuť, keď sa snažíme porozumieť problémom druhých a riešiť ich spoločne.
Samozrejme, niekedy to naozaj nie je jednoduché. Samotná ochota dohodnúť sa nestačí. Vo svete je, žiaľ, stále veľa konfliktov a nie všetky krajiny sú ochotné dohodnúť sa. Niekedy sa politické snahy stávajú dôležitejšími než životy ľudí. Dôležitejšími, než životy tisícok obetí. Po príklady ani nemusíme chodiť ďaleko…
Aj napriek momentálnej situácii, je skutočne dôležité veriť v mier a snažiť sa oň, pretože len tak môžeme vytvoriť svet, v ktorom budú všetci žiť v pokoji - spoločne. Takže dá sa udržať mier bez boja? Áno, myslím si, že je to možné. Ale, mier je niečo, čo si musíme zaslúžiť a podmieniť svojim správaním, no hlavne budovať. A na to treba pamätať, mier nie je samozrejmosťou. Vážme si ho, kým ho máme.
Laura Poliaková, 7.A
