"Najvýznamnejším umením učiteľa je prebúdzať v žiakoch radosť tvoriť a poznávať."
-- Albert Einstein
28. marec je každoročne oslavovaný ako Deň učiteľov a teda ako sviatok všetkých, ktorí aktívne vychovávajú a vzdelávajú nové generácie, zasväcujú svoj každodenný život predávaniu informácií, ktoré oni sami kedysi nadobudli od svojich učiteľov.
V našej škole sme si dnes tento deň pripomenuli po dvojročnej pauze, ktorú spôsobila pandémia. O to viac sme radi, že sa nám tento školský rok oslavu učiteľského poslania podarilo opäť pripraviť. V úvode sa všetkým prítomným pedagogickým, ale aj nepedagogickým zamestnancom školy, prihovorila pani riaditeľka Mgr. Alena Milanová. V tomto školskom roku boli do príprav Dňa učiteľov aktívne zapojení aj žiaci 9.A, ktorí si spoločne pod vedením triedneho učiteľa Mgr. Latináka nacvičili program pre svojich učiteľov. Toto prekvapenie sa nieslo v téme SUPERHRDINOV, nie nadarmo sa totiž hovorí, že učitelia sú superhrdinovia bez hrdinských kostýmov.
Deviataci sa príhovorom poďakovali učiteľom za ich trpezlivú a neochvejnú prácu, následne im zaspievali pripravenú pesničku. V závere programu žiaci 9.A predniesli aj svoju autorskú báseň s názvom SUPERHRDINOVIA, v ktorej opísali supersily celého pedagogického zboru a nejednému prítomnému učiteľovi vyčarovali úsmev na perách. Dievčatá aj chlapci z 9.A triedy všetkým prítomným podarovali kvet a špeciálny superhrdinský darček, ktorý bude oddnes v zborovni zdobiť miesto každého jedného hrdinského pedagóga v našej škole.
O príjemnú atmosféru počas posedenia sa postaral aj pán učiteľ Riapoš s hudobným vystúpením. Radi by sme sa poďakovali aj obci Heľpa a predsedníčke Rady rodičov pri ZŠ HEĽPA pani Ing. Janke Oravkinovej za milé darčeky.
Veríme, že sa dnešná oslava Dňa učiteľov páčila všetkým prítomným. Báseň SUPERHRDINOVIA z pera žiakov 9.A triedy si môžete prečítať nižšie.
SUPERHRDINOVIA
Na mieste, kde sa to čo máme v hlave meria,
vo vodách nevedomosti lovia,
s nástrahami ministerstva sa neraz boria,
žiacke písomky ani diktáty ich veru nezmoria.
Ich jedinou otázkou je, či konečne stvoria,
žiaka múdreho, ktorého vedomostiam všetci veria.
Je to on, je to ona - sú to naši pedagógovia,
no v skutočnosti sú to odvážní a nebojácni SUPERHRDINOVIA.
V našej škole ich veľa síce nie je,
no sú vždy tam, kde sa niečo deje.
Sú tam, ak sa v zadnej lavici žiačik smeje,
sú tam, ak sú náplňou hodiny fyzikálne deje.
Sú tam, ak sa kvapalina do skúmavky leje,
sú tam, ak štvorkára jednička z diktátu pri srdiečku hreje.
Ich mená sú pred svetom dobre utajené,
aby mohli super činy páchať dennodenne.
Ak však ešte nechápete, nie je Vám to jasné,
dajte chvíľku priestor tvorcom tejto básne.
Supermúdri, superrýchli, na všetko vždy pripravení,
v kolektíve traja muži a vôkol nich ženy.
Nech si žiaci dajú dvojnásobný pozor,
dnes je totiž na chodbách superprísny dozor!
Jediná vec ktorá dostane do úzkych aj hrdinu,
je keď ráno zistí, že supluje hodinu.
Pozrie rýchlo do rozvrhu, tajne tíško dúfa,
že trieda kde zastupuje, nebude tá hlúpa.
V zborovni hneď vidieť zo smútku ukážku,
minister zas vydal voľakú vyhlášku!
Zmien určite bude viac ako len veľa,
byrokrata spravíme z každého učiteľa.
Nech si žiaci pamätajú túto pravdu veľkú,
pozdraviť vždy ráno treba nielen pani riaditeľku.
To, že sa hodina neodvratne začína,
jasné je, keď pred katedrou stojí zo zborovne hrdina.
Dnes ráno som do školy išiel zase behom,
auto p. uč. Puťošovej pokryté je snehom.
Koho že to vidím, kráčať takto za rána?
v školskej bráne obieham nášho pána dekana.
Šatňa je zavretá a ja zas posledný,
len nech o tom nevie pán učiteľ triedny.
Hádam mi bočný vchod otvorí nejaká dobrá duša,
pani učiteľka Fiľová isto dneska skúša.
P. uč. Bošeľovú hlasno hneď pozdravím,
nech si svoje renomé aspoň kus napravím.
Už sa mi to podarilo, super v duchu zvolám,
otvoriť mi dvere prišla p. uč. Ďuricová.
Popri 4.B bežím, “Hello” ktosi zvolá,
aha, tam má angličtinu p. uč. Kutliaková!
Potichúčky po schodoch, ledva našlapujem,
výklad p. uč. Čubáňovej letmo započujem.
Hodina sa začala, koho asi vyvolá,
na matike v 6.A p. uč. Milanová?
Míňam triedu 7.A, hádam ma nik nezačuje,
za dverami pani zástupkyňa Mor ho! recituje.
Dvere pomaly otváram, trieda sa čuduje,
p. uč. Oravkinová prvú nám supluje.
V rozvrhu sa rýchlo menia všetky naše hodiny,
p. uč. Lilková skúša z našej rodnej sloviny!
Na dejáku výklad o druhej svetovej,
hltám každé slovo p. uč. Macuľovej.
Prestávka je krátka, hodina hneď príde,
už k nám p. uč. Baťková s mapou veľkou ide.
Už sa rozvrh preklápa, nastal v ňom už prelom,
vidím p. uč. Vojtkovú kráčať v plášti bielom.
Znamenať to môže iba vec jedinú,
že ma pokusy z chémie ani dneska neminú.
Pozriem do rozvrhu, čo ma ešte čaká,
keď v tom vo dverách zazriem p. uč. Latináka.
P. uč. Riapoša najviac zaujíma dôležitá vec -
či sa aspoň z niekoho z nás stane dobrý športovec.
V školskom klube sa deti vskutku dobre majú,
s p. uč. Rusnákovou sa vždy zabávajú.
Dobre im je tak, že nechcú ísť domov,
radšej ešte ostanú s p. uč. Blažečkovou.
Korona nám ukázala, čo sme nečakali,
že bez našich HRDINOV ťažké sme to mali.
Snažili sa učitelia, snažili sa všetci,
chladnú hlavu zachovať si v tejto ťažkej veci.
Museli sme cez počítač počúvať výklady,
poznámky si písať, počítať príklady.
Nech si vraví kto chce čo chce, školu máme radi,
našich SUPERUČITEĽOV nikto nenahradí.
Aby však bolo posolstvo celkom jasné,
my Vám naši HRDINOVIA prajeme všetky veci krásne.
Čo najviac snaživých a aj múdrych detí,
nech nech Vám šťastie učiteľské nikdy neuletí.
Nech sa Vás nezdary ihneď všetky zľaknú,
aby ste čo najdlhšie udržali Komenského fakľu!
Po dnešku nastane v jazyku zmena iba jediná,
učiteľ sa po novom skloňuje podľa vzoru HRDINA!