„Najkrajším darom, ktorý môžeme na Vianoce dostať, je prítomnosť rodiny.“
-- Adele Hahn
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú Vianoce iné než všetky ostatné dni v roku? Prečo majú schopnosť otvárať dvere k spomienkam, o ktorých sme si mysleli, že už dávno kdesi v nás zaspali? Možno je to preto, že počas Vianoc sa každý z nás aspoň na chvíľu vracia späť. Ak nie cestou, tak aspoň myšlienkami. K tomu, kým sme kedysi boli… a kde sme sa cítili bezpečne.
Vraciame sa domov. Zo škôl, z práce, z miest, kde sme celý rok žili rýchlo, potichu, často bez času čo i len sa nadýchnuť. Akoby nám Vianoce dovolili na chvíľu zastaviť svet… a niektorí sa vracajú z naozaj veľkej diaľky. Po mesiacoch… niekedy po rokoch. S kufrom v ruke a s tichou nádejou, že doma bude aspoň kúsok z toho, čo si pamätajú z detstva. Že vône, hlasy a pohľady zostali rovnaké...
Rodiny by mali byť počas Vianoc spolu – veta, ktorá sa, žiaľ, v posledných rokoch stala iba akýmsi klišé, ktoré je málokedy myslené úprimne. Kedy inokedy, ak nie v tomto čase, by si mali byť rodiny nablízku? Kto urobí prvý krok k tomu, aby tieto vzletné frázy pretavil do reality?
My v 8. A triede sme sa aj v tomto školskom roku rozhodli pozvať rodičov, starých rodičov, kamarátov, rodinných príslušníkov a súrodencov na vianočné posedenie, ktoré nieslo príhodný názov Na Vianoce budem doma... Počas hodinového programu sme sa predstavili pásmom pozostávajúcim zo scénok, piesní, tanca, kolied, tradičných ľudových zvykov a zamyslení. Celý program sme chystali a prezentovali s prianím, aby sa jeho myšlienky stali reálnymi a aktuálnymi pre všetkých zúčastnených.
Vážme si čas v našich domovoch. V objatí tých, ktorí nás poznajú celý náš život. Sľúbme si tu teraz jednu vec. Že si tento návrat nenecháme vziať. Že tento rok budeme na Vianoce doma...